KOŠICE. Zámer je to vznešený – nájsť cestu z totality k slobode. Lenže snímky Art Filmu v Košiciach ponúkli aj zopár príkladov takejto cesty, ktorá sa však zvrhla do niečoho nevznešeného.
Kamera pomaly klesá kamsi do hlbín zeme a denné svetlo sa stráca, mení sa len na malý fľak kdesi nedosiahnuteľne vysoko. Svetlo na konci tunela.
Lákavé, no ako sa napokon ukáže, aj zradné. Veľa sľubuje, ale možno je to len ilúzia lepšej reality.
Svetlo na konci tunela?
Zostupom pod zem sa začína nový slovensko-maďarsko-český film Zenit. Nakrútil ho režisér György Kristóf ako svoj druhý celovečerný projekt.
Už jeho debut Out (2017) naznačil jeho ambíciu vykročiť z hlavného prúdu diváckych filmov a hľadať nekonvenčnejšie cesty. Out napokon uviedli aj na festivale v Cannes v rámci kategórii Un certain regard.
Zenit tú Kristófovu snahu o inakosť ešte prehlbuje. Ide totiž o dystopický tanečný film bez dialógov. Sám režisér však pred projekciou uviedol, že je to napriek všetkému príbehová snímka. A poďakoval sa divákom za odvahu pozrieť si ju.
Zenit. (zdroj: Filmtopia)V podzemnom svete, ktorý vytvoril, žijú ľudia v kontrolovanom systéme so znakmi príkrej drezúry. Nevedno, v akej situácii sú, z akého dôvodu sa do nej dostali, ani to, ako presne ten systém funguje.
Tvorcovia tento kontext nevysvetľujú, ponúkajú len indície, ktoré majú opodstatniť túžbu ľudí utiecť z tohto sterilného dohľadového mikrosveta.
Art Film Košice 2024
- Koná sa od 21. do 28. júna v Košiciach,
- predstaví 143 filmov, premietané budú na 171 projekciách na ôsmich rôznych miestach.
- Filmy sú rozdelené do trinástich sekcií, vrátane Slovenskej sezóny.
- Medzi sprievodné podujatia patrí napríklad výstava fotografií zosnulého Ctibora Bachratého, či nového dvorného fotografa tohto podujatia Mira Nôtu.
Neveľkej skupine sa to aj podarí. Utečenci síce netvoria dav, ale je ich dostatočne veľa na to, aby sa medzi nimi mohli vytvoriť napätia a mocenská hierarchia.
Spočiatku sa zdá, že sú všetci na jednej lodi so spoločnou snahou o dosiahnutie cieľa – svetla. No po tom, ako sa medzi nimi vyprofiluje ich vodca, sa situácia mení.
Vodca totiž pocíti chuť moci a nechce sa jej vzdať. Začína skupinu autokraticky manipulovať a hierarchizovať na základe lojality k nemu. Tí verní sú odmeňovaní dávkami jedla, tí ostatní trestaní a vytláčaní na okraj. Na úteku pred jedným útlakovým systémom sa tak vytvára nový.
Snímka sa odohráva v malom počte prostredí a namiesto slov rozpráva pohybom, mimikou a hudbou. No hoci sa deje vo vymyslenom svete, reaguje na nastavenie toho skutočného a ako podobenstvo o zneužívaní moci je aktuálna.
Zenit sa dostane aj do slovenskej kinodistribúcie, kde bude mať premiéru 5. septembra. Na Art Filme figuruje v Medzinárodnej súťaži hraných filmov.
Odštartoval Art Film Košice. Ocenený režisér Luther začínal pred rokmi šotom o VSŽ Čítajte Chaos a násilie revolúcie
Celkom iný pohľad na tému slobody ponúka rumunský režisér Tudor Giurgiu v snímke Sloboda. Napríklad už tým, že divák presne vie, kde a za akých okolností sa príbeh jeho filmu odohráva. Giurgiu sa totiž snaží rekonštruovať udalosti spojené s revolúciou v Rumunsku v roku 1989.
Príbeh situoval do mesta Sibiu. Okolo tamojšej policajnej stanice sa zhromaždil skandujúci dav a vnútri panuje neistota. Nikto nevie, čo má robiť, nadriadení mlčia, komunikácia s davom zlyháva.
Situácia sa vyostruje po tom, čo sa ľudia z ulice dostanú do skladu zbraní. Nastáva streľba, dochádza k prvým obetiam, osadenstvo stanice sa panicky pokúša utiecť. Armáda ich vo veľkom odchytáva, označuje za teroristov, hoci väčšina z nich nemala so zabíjaním nič spoločné, a tvrdo s nimi zaobchádza.
Záber z filmu Sloboda. (zdroj: Art Film)Civilisti opití vidinou slobody napádajú každého, kto v časoch Ceaușescuovho režimu pôsobil v silových zložkách, ventilujú si svoj hnev a frustráciu z toho, že oni dreli a živorili, kým potentáti mali všetko a ich dozorcovia mali tiež veľa.
V chaose revolúcie však nikto neskúma individuálnu mieru viny. Skôr sa vyrábajú obetní baránkovia, ktorých treba prinútiť k priznaniam hoci aj násilím, ako za totality. A mnohí usilovne prevracajú kabáty, aby sa náhodou medzi tých baránkov nedostali.
Každý mal niečo na rováši, a ten, kto nie, teraz bezhlavo kope do tých druhých a zababre sa tiež.
Giurgiu rekonštruuje tento revolučný chaos sugestívne a vytvára realistický obraz cesty za slobodou, ktorá bola vydláždená zverstvami rôzneho druhu. Nežná táto rumunská verzia revolúcie nebola.
Rock, rap, folklór či elektronika. Letné festivaly prinášajú hudbu do všetkých regiónov Slovenska Čítajte Džudo a boj
Sloboda je aj témou filmu Tatami, hoci sa na ňu opäť nazerá z iného pohľadu. Ide síce o gruzínsko-americkú koprodukciu, ale stoja za ňou izraelský režisér Guy Nattiv a iránska filmárka Zar Amir Ebrahimi. Už toto tvorivé spojenie je nevšedné vzhľadom na napätie medzi ich krajinami.
Príbeh snímky sa krúti okolo iránskej džudistky Leily, ktorá je vo výbornej forme a má veľké šance uspieť na majstrovstvách sveta. V priebehu turnaja však Leila a jej trénerka dostanú od iránskych potentátov príkaz, že víťazstvo je nežiaduce.
Nátlak na športovkyňu a jej trénerku je čoraz hrubší, iránsky režim sa neštíti ani tvrdých vydieračských metód, a tak obe stoja pred veľkou dilemou, ako sa zachovať.
Záber z filmu Tatami. (zdroj: Art Film)Vzhľadom na háklivú tému snímky Tatami stojí za zmienku skutočnosť, že sa nakrúcala tajne v gruzínskom Tbilisi.
Po projekciách filmov Sloboda a Tatami sa z festivalového kina vychádzalo do začínajúcej búrky, ktorá postupne prepukla v plnej sile. Bola to dobrá kulisa pre doznievanie sobotňajších festivalových filmov o (ne)slobode.
