Táto sezóna je už stratená. Šimkovičová mešká s dotáciami na opravy hradov a kaplniek

Na Starom hrade či inak Starhrade, dominantnej zrúcanine v romantickom meandri Váhu, pracujú dobrovoľníci pod vedením Ruda Mlícha už šiesty rok. Zarastená, rozváľaná, takmer neprístupná zrúcanina povstala vďaka ich nasadeniu doslova z popola.

Patria k desiatkam nadšencov, ktorí voľný čas venujú záchrane nášho kultúrneho dedičstva. Tento rok však práce stoja.

Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS)nedokázalo za šesť mesiacov zostaviť komisie a rozdeliť dotácie, aby mohli združenia zachraňovať naše kultúrne pamiatky. Týka sa to stoviek hradov, kostolov, historických budov aj dreveníc, starých mlynov, aj kláštorov.

„My nemáme prázdniny, na ministerstve asi áno. Táto sezóna je pre nás už teraz z veľkej časti stratená. Pritom náš dlh ako spoločnosti voči kultúrnym pamiatkam činí štyri miliardy eur. Také máme zdevastované pamiatky,“ hovorí hradár Rudo Mlích.

Končí sa jún, v takomto čase je sezóna záchranných prác na našich hradoch v plnom prúde. Aká je situácia?

Práce na rozdiel od minulých rokov rozhodne nie sú v plnom prúde. A to je ten problém. Situácia je tento rok alarmujúca. A stále nevieme, či sa zlepší.

V ako štádiu sú teraz hradári na Slovensku?

Rudo Mlích a silueta veže Starhradu. (zdroj: Združenie na záchranu Starého hradu - castrum Warna)

Časť dobrovoľníckych združení na hradoch funguje na projekte s nezamestnanými.

To je skvelý projekt, ktorý fungoval už v minulosti a zapája do obnovy hradov nezamestnaných, na čas bol síce pozastavený, ale teraz je obnovený a spolupracuje pri ňom ministerstvo kultúry s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.

To sa však týka len hradov, kde majú miestne marginalizované rómske komunity. Druhá časť združení na kultúrnych pamiatkach však má problém.

O čo ide?

Záchrana kultúrnych pamiatok funguje cez projekt Obnovme si svoj dom, ktorý je pod ministerstvom kultúry.

Každoročne na konci kalendárneho roka podáme žiadosti, zasadnú odborné komisie, ktoré ich vyhodnotia a my sa môžeme pustiť do práce.

To sa tento rok nedeje. Všade na pamiatkach pracujú ľudia na dobrovoľnej báze, vo svojom voľnom čase, ale materiál aj odborná práca niečo stoja.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Keď je pekné počasie, je to tu ako na Champs-Élysées. Ktoré zrúcaniny sa oplatí na Slovensku navštíviť Čítajte 

Zažili ste už podobnú situáciu?

My na Starhrade ešte nie. Naše združenie opravuje Starhrad šesť rokov a využívame túto možnosť podpory ako hlavný zdroj financovania, popri dvoch percentách a daroch od darcov. Dotácie sa predtým občas nejaký mesiac oneskorili, ale v takejto zlej situácii, keď vôbec nevieme, čo bude, sme ešte neboli.

Nemáme schválené dotácie, nepoznáme ani ich výšku a nevieme, s čím môžeme rátať. Všetci, čo sa starajú o pamiatky, dobrovoľníci, obce, vlastníci, správcovia, teraz vôbec nevedia, na čom sú. Takmer dva mesiace sme už mohli robiť. Tie sú teraz stratené.

Porovnanie prác na Starhrade: vľavo pôvodný stav, vpravo po obnove. (zdroj: Združenie na záchranu Starého hradu - castrum Warna (PRE ZVÄČŠENIE KLIKNITE))

Koľkých hradárov sa to týka?

Pozor, netýka sa to len hradných zrúcanín. Projekt sa týka všetkých kultúrnych pamiatok, teda aj kaštieľov, kostolov a kaplniek, kúrií, historických meštianskych domov, kláštorov, dreveníc, historických mlynov, rôznych technických pamiatok, kalvárií a ďalších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok. Cez program sa takisto realizujú odborné konferencie, workshopy, publikačná aj zbierková činnosť.

To je množstvo kultúrnych pamiatok. Tých všetkých teraz nechalo ministerstvo v štichu?

Spolu ide o stovky pamiatok na celom Slovensku. Projekt Obnovme si svoj dom má šesť podprogramov, minulý rok sa prihlásilo 960 žiadostí.

Tí všetci nevedia, čo bude. V minulosti bolo v marci – apríli už rozhodnuté, v máji prišli finančné prostriedky. Tento rok však do začiatku júna komisie ani nezasadli.

Kedy ste podali žiadosti?

Bolo to v novembri, potom ministerstvo posunulo termín do konca decembra.

Po nástupe novej vlády ministerstvo rozpustilo pôvodné odborné komisie s tým, že zloží nové.

To znamená, že celých šesť mesiacov nedokázali na ministerstve vymenovať nové komisie, nieto aby zasadli, rozhodli a uvoľnili financie?

Čakáme už siedmy mesiac na vyhodnotenie projektu.

Máme informáciu, že nové komisie už vznikli, ale bolo to až v júni. To sme už mali dávno makať a poznať výšku dotácie.

Na záchrane Starhradu pracujú už šiesty rok. (zdroj: Združenie na záchranu Starého hradu - castrum Warna)

Leto značí pre väčšinu ľudí obdobie oddychu, kúpalísk a dovoleniek, pre vás je to naopak pracovná sezóna. Koľko trvá?

Sezóna pri obnove kultúrnych pamiatok sa začína v apríli a končí sa v polovici októbra, to je ten optimálny čas. Ak by murárske práce pokračovali neskôr, celá práca by mohla vyjsť nazmar.

Dnes vidíme stavbárov robiť aj v zime, nie?

Lenže treba si uvedomiť, že my nie sme modernou stavebnou firmou. Pri záchrane pamiatok nepoužívame betón a cement, murujeme výhradne klasickou technológiou a používame tradičné historické materiály, teda tie, z ktorých pamiatky stavali, kameň, vápno, piesok, vodu a sopečný prach. Táto malta nesmie premrznúť, preto sme limitovaní časom.

Arkierový palác na Starhrade pred a po obnove. (zdroj: Združenie na záchranu Starého hradu - castrum Warna (PRE ZVÄČŠENIE KLIKNITE))

Sme efektívni, aby vynaložená energia aj finančné prostriedky mali význam a aby sme pamiatku zakonzervovali pre ďalšie generácie. Nehráme sa o pár rokov. Pozrite si rímske koloseum, murované touto pôvodnou technológiou, stojí tisícročia až dodnes. Hoci u nás sú drsnejšie klimatické podmienky, aj naše hrady, keď sú dobre vymurované, vydržia storočia.

Takže aj keby sa ministerstvo rozhýbalo zajtra, môže byť už tento rok stratený?

Ide o to, kedy reálne dostaneme dotácie. Máme neformálnu informáciu, že najneskôr v polovici septembra by mali byť. My nemáme prázdniny, na ministerstve asi áno.

Pre nás je to, ako som vysvetľoval, veľmi neskoro, prakticky v poslednej štvrtine sezóny. Navyše to nemáme na papieri. Aj keby niektoré združenia chceli teraz práce financovať z vlastných zdrojov, nemajú žiadnu istotu, aký bude objem schválenej dotácie a že sa im to uhradí. Táto sezóna je pre nás už teraz z veľkej časti stratená.

Čo konkrétne je teraz ohrozené?

Sú to samotné práce na záchrane pamiatok. Samozrejme, že na hrade pracujeme, ale sú to teraz skôr udržiavacie práce, nemôžeme sa venovať tomu, čo nevyhnutne treba.

Práce na hrade Gýmeš. (zdroj: Castrum Ghymes)

Pochopte, hovoríme tu o pamiatkach starých stáročia.

Napríklad Stahrad je v dezolátnom stave. Mal typický osud, opustili ho hradní páni, potom chátral, rozpadal sa, zarastal a tak ako mnohé naše hrady povstal až v 21. storočí. Je nám do plaču, keď sa pozrieme na tie vzácne gotické a renesančné murivá z 13. až 15. storočia, na ktorých sme už mohli robiť. Potrebujeme riešiť havarijné stavy a miesto toho čakáme, kým sa niekto rozhýbe.

Môžete to priblížiť?

Konkrétne my na Starhrade máme urobený statický posudok, že v podstate je nebezpečnou zrúcaninou. Havarijný úsek máme napríklad v časti, kde sa napája delová bašta na hradnú vežu.

Murivo sa sype, padajú kamene zo stropu, chodia tam turisti, hrozí tam úraz. Hovoríme o najstaršej, stredovekej časti pamiatky. Primárne musíme sanovať toto miesto a na to potrebujeme prostriedky, o ktoré sme žiadali.

Pre nás je dobré každé euro. My na Starhrade sme minulý rok dostali 51- tisíc eur. A dovoľujem si povedať, že by sme vedeli preinvestovať aj dvojnásobnú sumu, než na akú sme žiadali dotáciu tento rok. Ohrozená je však aj kontinuita.

Hrad Revište - porovnanie stavu pred obnovou a dnes. (zdroj: Ratibor Mazúr (PRE ZVÄČŠENIE KLIKNITE))

V akom zmysle?

Hrozí všeobecne zastavenie kontinuity pri záchrane pamiatok a takisto, že peniaze, ktoré sa investovali do rozpracovaných objektov z minulých rokov, sa znehodnotia a nedokončené objekty budú podliehať degradácii.

Napríklad taká rozrobená stena sa zakryje a čaká na pokračovanie obnovy, tá však musí prísť. Na hradoch pracujú dobrovoľníci a ich nadšenie by sa mal snažiť štát udržať a podporovať, nie nechávať ich frustrovaných a v neistote.

Spolupracujeme s pamiatkarmi a cez výberové konania so špičkovými odborníkmi z profesionálnych firiem, najlepšími v odbore. Mnohé práce prirodzene nezvládnu dobrovoľníci sami, vezmite si, že náš hrad je vysoký ako dvanásťposchodový panelák. Aj oni sú teraz v skepse. Dotácie rozvíjajú aj ekonomiku a udržateľnosť pracovných miest.

Nemáte vôbec žiadnu spätnú väzbu zo strany ministerstva?

Nikto s nami, čo pracujeme na pamiatkach, nehovoril. Nemáme žiadne oficiálne informácie, nikto s nami nekomunikuje.

V televízii zaznelo vyjadrenie zo strany ministerstva, citujem, že dotácie nie sú nárokovateľné. Tak na takúto latku nastavilo kvalitu komunikácie ministerstvo. To sú smutné, demotivujúce vyjadrenia.

Na hradoch pracujú dobrovoľníci aj profesionáli. (zdroj: Združenie priateľov Hričovského Hradu)

Ako si to vysvetľujete?

Nielen ja, ale nikto z nás, čo sme združení v organizácii Zachráňme hrady, nevieme, ako si to máme vysvetliť. Viete, ja pracujem v súkromnej sfére ako manažér, takže vlastne manažujem dva tímy, jeden v práci a druhý na hrade.

Pre mňa je základnou vecou komunikácia, aby moji ľudia vedeli, čo ich čaká, aká je vízia a aby sa rozhodli, či chcú, alebo nechcú byť jej súčasťou. Preto viem, že keby som nekomunikoval, tím by som stratil. Komunikovať skrátka musíme a je legitímne, ak chceme vedieť, čo sa deje a prečo sme doteraz z ministerstva nedostali dotácie.

Dá sa povedať, že Slovenská národná strana vlastne blokuje záchranu nášho kultúrneho dedičstva?

Ja som v tejto oblasti apolitický. Kvitujem každého, kto chce podporovať naše kultúrne pamiatky a spolupracovať na ich obnove.

Chceme pracovať, aby sme zachránili to, čo nám zanechali naši predkovia a čo je našou povinnosťou zachrániť. Na hrade nepolitizujeme. Sme dobrovoľníci, dá sa povedať, z celého politického spektra. Ale to nás nerozdeľuje, naopak spája. Spoločne pracujeme pre naše kultúrne dedičstvo.

Áno, ale rezort kultúry má pod palcom SNS. Práve jej nominanti sa pred voľbami dušovali, že kultúrne pamiatky sú pre nich vraj prioritou.

Áno, všetci sme to videli a počuli, ako politici verejne deklarovali, že pamiatky sú pre nich top priorita.

Tie vyjadrenia nás všetkých potešili, osobne som bol nadšený, že podpora bude smerovať pamiatkam a tým, ktorí ich chcú zachrániť. Realita je však takáto. Pritom náš dlh ako spoločnosti voči kultúrnym pamiatkam predstavuje štyri miliardy eur. Toľko im dlhujeme.

Čo to znamená?

Práce na hrade Uhrovec. (zdroj: OZ Hrad Uhrovec)

To znamená, že máme také zdevastované pamiatky, že na ich kompletnú obnovu potrebujeme uvedenú sumu. Preto aj ten objem podpory z projektu Obnovme si svoj dom je stále nedostatočný a mal by byť oveľa vyšší.

Sme národ s bohatou históriou a podľa toho by sme sa mali k našim pamiatkam stavať. Možno ministerstvo mešká preto, lebo chce pamiatkam podstatne zvýšiť podporu? Ak áno, bolo by dobre nám to povedať, aby sme vedeli vyčkať a prispôsobiť tomu našu prácu tento rok.

Vy ste žili v zahraničí, videli ste starostlivosť o kultúrne pamiatky, dá sa to porovnať?

Myslím si, že na Slovensku sa viac rozpráva a menej sa robí. Bude to asi pozostatok totalít, že ľudia sú tu nastavení tak, že sa to nedá. My na Starhrade rozmýšľame skôr tak, ako sa to dá. Ako prácu zlepšiť, zachrániť hrad. Máme víziu. Nerobíme to predsa len pre seba.

Našu prácu vidno a návštevnosť na hrade, odkedy sme začali na ňom pracovať, vyčistili areál, sprístupnili ho, vyrobili schody, murovali rozpadajúce sa múry, rapídne stúpla. Vzťah verejnosti k dobrovoľníctvu sa veľmi zlepšil, návštevníci sú nadšení z našej práce. Je to spolupráca založená na spoločnom cieli.

Nehazarduje štát takýmto prístupom s tými stovkami nadšencov?

Na to hovorievam, že kto je to štát? Štát sme my všetci. Platíme dane a chceme mať zachované pamiatky. Prístup zo strany ministerstva je preto nepochopiteľný.

Slovensko vychádza v starostlivosti o kultúrne pamiatky zle ešte aj v porovnaní s krajinami V4. Finančný tok do pamiatok u nás sa nedá porovnať s tým, čo do nich dávajú v Poľsku, Maďarsku, Česku.

Veríme, že sa to zmení. My sme pripravení.

Starhrad v meandri Váhu. (zdroj: Miro Sabo (PRE ZVÄČŠENIE KLIKNITE))