Z druhej izby vreští sestra autistka. Súrodenci detí s postihnutím sú častými klientami terapeutov

KARLOVE VARY. Psychoterapeuti môžu potvrdiť, ako trpia ľudia, ktorí majú alebo mali chorých alebo postihnutých súrodencov. To, že oni boli zdraví, neznamená, že nemali svoje potreby a netúžili po pozornosti.

No ich rodičia boli príliš zamestnaní starostlivosťou o najzraniteľnejšieho člena rodiny a už im nezostal čas alebo mentálna kapacita, aby sa venovali aj im.

A to je ešte ten lepší prípad, keď to skončilo iba pri tom, že ich prehliadali.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zo syna majú projekt. Slováci vo filme ukázali, ako vychovávajú dokonalého šampióna Čítajte 

O jednom z takýchto, takzvaných sklenených detí, nakrútila dokumentárny film česká režisérka Marie-Magdalena Kochová. Nazvala ho Tá druhá. Niekoľko rokov bola v prítomnosti Johanky, ktorá mala pred sebou maturitu a potom aj prijímacie skúšky na vysokú školu.

Keď rodina trpí

Keď Johanka sedela nad knihami a úlohami v detskej izbe, najviac zo všetkého by potrebovala trochu ticha a sústredenia. Miesto toho k nej z kuchyne doliehal hysterický krik.

Ty krava! Okamžite to uprac! Hneď. Všetko. Nerozumieš? Uprac to!

To jej jedenásťročná sestra kričala na mamu, že na stole premiestnila hrnček tam, kde nemá byť.

Johanka na to navonok nijako nereaguje. Nepohne sa, nič nevysloví, nehromží pomedzi zuby ani si nechytá hlavu do dlaní. Zostáva pokojná. No kamera zavesená tesne na jej tvári prezrádza, že v jej vnútri sa všeličo deje a že je to intenzívne.

V expozícii filmu Kochová nijako neoznamuje, s akým zámerom do tejto rodiny vstúpila.

Dokument Tá druhá koncipovala ako záznam života mladého dievčaťa, ktoré hráva basketbal so svojou priateľkou, chodí do školy, filozofuje so svojimi najbližšími spolužiačkami, vyplňuje prihlášku na vysokú školu a sníva o tom, aké to bude, keď pôjde študovať do Brna alebo do Olomouca.

Aby však priestor jedného celovečerného filmu úsporne využila, nenápadne sa snaží inscenovať scény a dialógy tak, aby sa postupne ukázalo, čím táto rodina trpí a aký je Johankin údel.

Nie vždy, žiaľ, dokáže elegantne skryť, že do diania potrebovala vstupovať a jednotlivé postavy inštruovať, našťastie, nijako to nezabránilo tomu, aby vznikol číry portrét mladej duše, ktorá práve zvádza veľký boj dospievania. Teda boj, ktorý je ťažký aj bez ohľadu na to, kto má akých súrodencov.

Johanka si hľadá svoje miesto, buduje si svoju dôveru, ochraňuje svoju identitu a je pekné byť vďaka tomuto filmu, premiérovo premietnutého na festivale v Karlových Varoch, pri tom.

Marie-Magdalena Kochová na festivale v Karlových Varoch. (zdroj: KVIFF)

Dôvod, prečo sa dieťa narodí

Česká režisérka mala šťastnú ruku pri výbere hlavnej hrdinky. Našla hĺbavé dievča, tak trochu aj pojašené, skromné a zároveň aj hrdé na to, že je pred kamerou.

No i jej autistická sestra dokáže film rozjasniť. Má na svoj vek nevídaný zmysel pre humor a iróniu, zrejme od rodičov odpozorovala skvelé frázy a napriek svojej krehkej rovnováhe dokáže byť skvelou parťáčkou. Spätne si vie uvedomiť, že sa správala nepekne a ľutuje to.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sama medzi hrubými mužmi. Viggo Mortensen rozpráva o žene, akou bola jeho mama Čítajte 

Postupne však predsa len doma hustne atmosféra. Čím viac sa blížia prijímačky a nevyhnutnosť odchodu Johanky z domu, tým viac jej rodičia, inak veľmi láskaví, prežívajú jej stresy len vlažne a najmä mama ju občas jemne citovo vydiera.

Na budúci rok už nebudeme mať pre malú družinu, budem teda musieť byť skôr doma, vraví jej. Skrátia mi úväzok a menej zarobím. Doma sa budeme musieť striedať len my dvaja s ockom.

Psychológovia poznajú rôzne prípady. Niekedy si rodičia chorého alebo postihnutého dieťaťa naplánujú druhé, aby im mal kto v náročnej starostlivosti pomôcť. Alebo - v prípade, že ich dieťatko má rakovinu - preto, aby mu mal kto poskytnúť kostnú dreň.

Toto nie je prípad Johanky. Narodila sa skôr ako jej sestra autistka. Napriek tomu vie, čo sa od nej do budúcnosti čaká a medzi tým a jej potrebou po vlastnej verzii svojej existencie vzniká konflikt.

Síce tichý, ale veľmi hlboký.

Aké má možnosti na to, aby si svoj boj vybojovala a duševne netrpela?

Keďže sa film Tá druhá končí vtedy, keď iba nastupuje na vysokú školu, nedá sa jej budúcnosť veľmi predpovedať. Veľa však o nej prezrádza už len to, že sa do toho boja pustila a že to pred kamerou dokázala citlivo sformulovať.