Patria k prázdninám rovnako ako kúpalisko, výlety a voľné dni. Letné kino je fenomén, bez ktorého si mnohí nevedia leto ani predstaviť. Napriek tomu stáli "amfíky" pred zánikom. Čierny scenár sa nenaplnil a dnes opäť naberajú na popularite.
Zánik letných kín?
„Stav bol najkritickejší v roku 2012, keď sme na Slovensku evidovali len 13 komerčných letných kín. Vtedy som napísal pre mesačník Film.sk článok s názvom ‚Zánik letných kín na Slovensku?‘. Naozaj to vyzeralo, že leto 2012 bude pre väčšinu letných kín ich poslednou sezónou. To bolo dno, z ktorého sme sa dokázali odraziť,“ hovorí filmový publicista Miroslav Ulman zo Slovenského filmového ústavu.
Fenoménom letného kina sa zaoberá dlhodobo a každoročne zostavuje správu o stave slovenskej audiovízie, v ktorej približuje aj situáciu letných kín.
Podľa nej bolo v minulom roku na Slovensku v prevádzke 176 kín. Z toho 35 bolo letných s 28-tisíc sedadlami.
Vstup na košický amfiteáter. (zdroj: OZ Cinefil)„Tento počet sa týka komerčných letných kín, teda takých, v ktorých sa vyberá vstupné, to je kritérium Európskeho audiovizuálneho observatória,“ vysvetľuje Ulman. „Ministerstvo kultúry vo svojom štatistickom zisťovaní vyžaduje, aby letné kiná mali pevné sedenie. Z týchto dôvodov dochádza k istým rozdielom v počte kín. Uvádzam síce 35 letných kín v minulom roku, ale celkovo ich evidujem na Slovensku až 162. Z toho 21 len v Bratislave a jej mestských častiach. Najmenšie majú 20 - 30 miest na sedenie a najväčšie letné kino, ktoré nevyberá vstupné, je amfiteáter v Seredi s 1672 sedadlami.“
Nie sú to len veľké mestá. Letné kiná nájdete aj v mestečkách a malých dedinkách.
„Vlani boli v prevádzke napríklad letné kiná v obciach Bošany, Poniky, Boleráz, Bzince pod Javorinou, Horné Sŕnie, Hrubá Borša, Nitrica, Prečín, Ružindol či Trakovice,“ menuje Ulman. „Na druhej strane obcí na Slovensku je takmer tritisíc. Z tohto uhla pohľadu má dnes na Slovensku letné kino len šesť percent miest a obcí a máme čo doháňať.“
Zaniknuté záhradné kino Hviezda v Bratislave, autorkou fotografie je Olja Triaška Stefanović. (zdroj: Nitrianska galéria F 81)Príjemný útulok
Bolo to v júni 1933, keď regionálny týždenník Trenčan oznamoval: „Pre návštevníkov kina pripravili sme príjemný útulok v záhrade. Aby boli sťažnosti odstránené pri letných predstaveniach pre veľké dusno v celej miestnosti, vychádzame v ústrety našim návštevníkom tým, že sme pripravili príjemné posedenie na čerstvom vzduchu za pekného počasia v záhrade. Stolové zariadenie bude slúžiť plnému pohodliu, buffet pre občerstvenie. V prestávke koncertuje stála hudba. Otvorenie letného kina bude ohlásené zvláštnymi plagátmi.“
Letné kino Adlon fungovalo v Bratislave. (zdroj: Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave)Trenčianske letné kino Bio-Zory nebolo jediné. Za prvej Československej republiky začali vznikať prvé letné a záhradné kiná, napríklad od roku 1925 fungovalo v Bratislave na dnešnom Námestí SNP, vtedy Námestí republiky, kino Adlon v rovnomennej vinárni, cez leto ponúkalo aj záhradné projekcie.
Letných kín však bolo na Slovensku oproti Čechám ako šafranu. Pomer je dodnes neadekvátny a v Čechách funguje stále približne päťnásobok letných kín oproti Slovensku.
Skutočný rozmach letných kín nastal až po skončení druhej svetovej vojny.
Vzostup a pád
Dnes tie čísla pôsobia neuveriteľne. No v roku 1960 prišlo do všetkých kín na Slovensku až 43 miliónov divákov. O päť rokov neskôr bolo už kinofikovaných 33 percent obcí a počet kín dosiahol takmer číslo 1200. Medzi nimi boli aj tie letné.
Rozmach letných kín a výstavba amfiteátrov za komunizmu však nebola zadarmo. Totalita vnímala film aj ako prostriedok propagandy.
„Vladimír Iľjič Lenin považoval film za najdôležitejšie umenie. Pochopil jeho dôležitosť pri ohlupovaní más,“ podotýka Miroslav Ulman. „Po februári 1948 sa z kín vytrácali americké filmy a západná kinematografia, a nahrádzali ich filmy sovietske a tvorba ľudovodemokratických krajín. Ale všetkého veľa škodí.“
Situáciu približuje kniha Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 od Václava Maceka a Jeleny Paštékovej: „Vďaka distribučnej preferencii sovietskych filmov v rokoch 1951 – 1953 prudko poklesla návštevnosť kín. Aj napriek súťažiam a organizovaným predstaveniam bola zaznamenaná pasívna bilancia, preto sa musela napriek platnosti ideologickej regulácie prehodnotiť stratégia filmových predstavení.“
Jedným z prostriedkov ako mobilizovať „pracujúcu triedu“, bol vtedajší Filmový festival pracujúcich, jedna z najväčších udalostí tých čias. Účasť bola masová, v amfiteátroch bolo na jednom predstavení socialistického filmu aj 15-tisíc ľudí. Na prvom ročníku v Zlíne v roku 1948 zasadala aj robotnícka porota, neskôr zanikla, ale amfiteátre ďalej zdobili stranícke heslá a navštevovali ich papaláši.
Prvý amfiteáter na Slovensku otvorili v roku 1949 na Bratislavskom hrade, čoskoro nasledovali ďalšie mestá. Postupne pribudli aj zahraničné filmy a v roku 1989 sa festival konal v 90 československých mestách.
Slovenský film nevznikol počas SNP a našim prvým režisérom nebol Paľo Bielik. Zrodil sa počas fašizmu Čítajte Pád režimu a prudké spoločenské zmeny mali dosah aj v oblasti kinematografie, zatvárali sa kamenné aj letné kiná. Trend pokračoval aj po začiatku nového milénia, napríklad na porovnanie v roku 1990 bolo na Slovensku 703 všetkých kín, v roku 2001 už len 276.
„Počet letných kín stúpal pomaly, najviac ich bolo na konci 80. rokov,“ hovorí Ulman. Pripomína, že porevolučný pokles návštevnosti nebol prvý. „Už začiatkom 60. rokov 20. storočia zaznamenali slovenské kiná prudký pokles návštevnosti pre masové rozšírenie televízie. Po roku 1989 to zasa bolo množstvo nových možností zábavy, ktoré sa v 90. rokoch objavili, nástup DVD požičovní a komerčných televízií. A prejavilo sa i to, ako štát kiná dotoval. Činnosť ukončili najmä veľké amfiteátre, na ktorých údržbu sa v nových podmienkach nenašli peniaze.“
Letné kino na Zemplínskej šírave pred sezónou v roku 1994. (zdroj: TASR)Okrem zastaranej techniky čelili kiná aj nástupu digitálnej technológie. Spomenutý najkritickejší rok 2012 nastal dva roky po nástupe digitalizácie. Letné kiná nemohli premietať novinky z digitálnych verzií, premietanie z filmových pásov bolo čoraz komplikovanejšie a o staré filmy už nebol záujem. Nová kinotechnika stála horibilné sumy, aj milión vtedajších korún, čo bolo pre mnohých prevádzkovateľov finančne nedosiahnuteľné. Na začiatku milénia tvorili až tretinu kín v obecných rukách práve letné kiná - dôvodom bol fakt, že nemali na kúrenie.
Nové aj staré filmy si ľudia kupovali na DVD alebo pozerali na internete, čísla návštevnosti ďalej klesali. Zdalo sa, že letné kiná spievajú svoju labutiu pieseň. No nestalo sa tak.
Rekordná letná filmová sezóna
Minulý rok mali 87 predstavení a takmer 12-tisíc návštevníkov. Letné kino v Senci má na Slovensku prvenstvo, čo sa týka návštevnosti a tržieb. Ťaží aj z toho, že ho navštevujú turisti dovolenkujúci na tamojších Slnečných jazerách.
Od júna do augusta premietajú prakticky každý večer.
„Letnú filmovú sezónu začíname slávnostným otvorením už koncom mája alebo začiatkom júna podľa počasia,“ hovorí vedúca kina Zuzana Válek Podolská. „Premietame väčšinu premiérových titulov, ktoré sú v ponuke. Gro tvoria slovenské a české produkcie, akčné a hororové tituly, hudobné životopisné tituly a, samozrejme, detské animáky. Návštevnosť detí podporujeme rôznymi maľovankami, filmovými aktivitami.“
Letné kino v Senci má na Slovensku prvenstvo, čo sa týka návštevnosti a tržieb. (zdroj: Kino Senec)Zážitok z kina pod holým nebom sa snažia posilniť aj inak. „Napríklad exkluzívnymi projekciami za účasti tvorcov filmu, rôznymi akciami pred filmom, prípadne sa zamestnanci oblečú do kostýmov v štýle filmového titulu. Nechýba bufet a popcorn.“
V Senci amfiteáter revitalizovali aj vďaka eurofondom, projekcie majú digitalizované. V letnej sezóne kedysi presúvali kinotechniku z kamenného kina do amfiteátra, kamenné kino medzičasom prešlo redigitalizáciou a letné kino má dnes digitálnu kinotechniku nastálo.
Podobne je v súčasnosti digitalizovaných viacero letných kín, 28 percent z nich už môže premietať aj najnovšie hollywoodske trháky a blockbustre.
Úspešné je napríklad aj letné kino v Pezinku. Amfiteáter tam postavili v 60. rokoch a odvtedy je nepretržite v prevádzke.
„Za sezónu odpremietame okolo 40 filmov. Niektoré viac navštevované tituly reprízujeme, blockbustre premietame zväčša počas víkendu a umeleckejšie filmy cez týždeň,“ hovorí dramaturg Peter Čermák. „V tomto roku nám návštevnosť animáku V hlave 2 trhala rekordy s vyše 700 divákmi.“
Záhradné kino v Košiciach. (zdroj: OZ Cinefil)V záhrade aj na hrade
Nemusia to byť len veľké amfiteátre. Letné kiná sa opätovne vracajú aj ako záhradné kiná. Minulý rok napríklad otvorili záhradné kino vo dvore v pasáži medzi Hlavnou a Mäsiarskou ulicou v centre Košíc.
„Na tomto mieste fungovalo kino od roku 1956 až do 80. rokov,“ hovorí Andrea Čurošová Gavalcová z občianskeho združenia Cinefil, ktoré záhradné kino prevádzkuje. „Chceli sme nadviazať na tradíciu premietaní v tomto dvore. Starý a pomerne zanedbaný priestor sme museli obnoviť a opraviť, prispôsobiť normám. Vyberáme klubové filmy, najmä európske, ale aj mainstreamové kultovky. Zameriavame sa na dospelého diváka.“
Objavil unikátne zábery Dubčeka na pohrebe aj Labudu ako študenta. Dokumentarista Šulík zbiera staré amatérske filmy Čítajte Združenie Cinefil prevádzkuje okrem záhradného kina aj letné kino na košickom amfiteátri. „Sezóna Filmového leta v amfiku trvá od júna do septembra a najnavštevovanejšie sú rodinné premietania spolu s premiérami očakávaných slovenských filmov,“ menuje Andrea Čurošová Gavalcová.
Kým niektoré letné kiná sa vyhýbajú artovým a experimentálnym filmom a zameriavajú sa na väčšinového diváka, iné sa odvažujú premietať aj náročnejšie tituly.
Špecialitou je banskobystrické letné kino na amfiteátri Paľa Bielika, ktoré sa podarilo znovuotvoriť pred desiatimi rokmi. Premietajú z 35 mm kópií a do prevádzky uviedli dokonca i pôvodné 70 mm premietačky.
V Banskej Bystrici premietajú z 35 mm aj zo 70 mm kópií. (zdroj: OZ za! amfiteáter )„Náš amfiteáter je jediné miesto v Európe a nevieme ani o inom na svete, kde si môžete pod holým nebom pozrieť premietanie z panoramatického 70 mm ‚kráľovského‘ formátu, v Banskej Bystrici na amfiteátri totiž zostali jediné prevádzkyschopné premietačky, ktoré dokážu premietať 35 mm aj 70 mm filmy,“ hovorí Juraj Havlík z občianskeho združenia za! Amfiteáter, ktoré prevádzkuje letné kino. „Kedysi FFP bolo skratkou každoročného Filmového festivalu pracujúcich. My sme skratku otočili na [ppf] a od roku 2016 organizujeme v júni Prehliadku panoramatických filmov, posledné dva roky je to festival 70 mm, 35 mm, 16 mm a 8 mm filmu. Počas leta hráme asi trikrát do týždňa, tituly sa snažíme kombinovať, domáce aj svetové novinky, detské filmy či kvalitné klubové filmy, celkom obľúbené sú aj horory, hudobné filmy, občas zahráme aj kultové klasiky. Náš rekord bol vyše 1700 ľudí na filme Učiteľka.“
Zaujímavosťou sú aj letné projekcie na nezvyčajných miestach ako na nádvorí Zvolenského zámku, v Rožňave vo hvezdárni či na Nitrianskom hrade, v posledných rokoch pribudli aj putovné kiná ako letné kino Gamon, Putovné kino pri Autokine Orava, Túlavé kino Zálesie a Letné kino Úsvit so sídlom v Betliari.
Vyhorený amfiteáter v Bratislave. (zdroj: Pavol Funtál/SME)Povstať z popola
Niektoré letné kiná čakal trpký osud. Žilinské letné kino na Bôriku s kapacitou vyše sedemtisíc miest zaniklo, keď počas primátorovania Jána Slotu v roku 2005 na jeho vlastný návrh mestskí poslanci predali pozemok pod amfiteátrom s priľahlým parkom bez toho, aby vôbec vedeli komu a za čo. Biznis sa pohyboval okolo ľudí zo Slotovho okolia, nasledovali protesty občanov, petície a živá reťaz, plot amfiteátra niesol nápisy „Slotova púšť“ a „Ak chceš mať len psotu, zvoľ si opäť Slotu“. Megalomanský projekt to však nezastavilo a na mieste bývalého letného kina dnes stojí mrakodrap.
Amfiteáter letného kina dopadol zle aj v Bratislave. Stavba pri Horskom parku bola obľúbeným miestom Bratislavčanov, no v novom tisícročí začala chátrať. V roku 2008, len pár mesiacov po vydaní asanačného povolenia, amfiteáter zachvátil úmyselne založený požiar a podľa bezdomovcov, ktorí sa tam zdržovali, si lokalitu krátko pred požiarom obzerali muži na džípoch. Dnes jediný veľký amfiteáter hlavného mesta zarastá burinou.
Areál zničeného amfiteátra v Žiline, plot zdobí nápis: "Ak chceš mať len psotu,. zvoľ si opäť Slotu." (zdroj: Peter Getting)Tam, kde zlyhávajú samosprávy a verejné priestory padajú za obeť developerom, nastupujú občianske iniciatívy. Za početnými letnými kinami, ktoré povstali z popola, sú občianske združenia tvorené nadšencami. Každý rok zakladajú letné kiná aj na nových miestach.
V Žiline je to známe kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, ktoré prevádzkuje v lete kino pod kruhovým objazdom.
„Premietame každý utorok. Kritické obdobie bolo počas pandémie a v začiatkoch, keď sme nemali na kvalitný projektor,“ hovorí Robo Blaško. „V súčasnosti ponúkame divácky obľúbený letný program. Premietame predovšetkým klubové filmy, oceňované filmy z festivalov alebo kultové lahôdky pre dospelého diváka.“
Podotýka, že divák je dnes náročnejší a požaduje kvalitu. „Pre návštevníka je dôležitý atraktívny program a atmosféra, pravidelnosť, kvalitný obraz a zvuk, ale aj komunikácia organizátorov, príjemné prostredie, fungujúci bar a pekné toalety.“
Letné kino na Stanici Žilina-Záriečie. (zdroj: Staniai Žilina-Záriečie)V Prešove je to združenie PO.CITY, ktoré v meste prevádzkuje filmový klub, pravidelný filmový festival Pocity aj letné kino. Vystriedali viaceré komunitné priestory.
„Každý rok sme však museli platiť vyššie ceny za nájom, až sme sa tento rok prvýkrát presťahovali na veľký prešovský amfiteáter, ktorý bol v minulosti u Prešovčanov veľmi obľúbený,“ hovorí Nina Šilanová zo združenia. „Snažíme sa ísť nekomerčnou cestou, no v našej ponuke sa vždy nájdu aj divácky úspešné filmy z minulého roka. V posledných rokoch bola návštevnosť nižšia, tento rok však očakávame ‚pomoc‘ cez ‚východniarsky‘ film Kavej, ktorý, veríme, pritiahne do amfiteátra opäť veľa divákov.“
Pred 100 rokmi bol Dracula na Orave: Jeho kočišom bol Slovák Čítajte Patria medzi letné kiná, ktoré sú limitované tým, že nie sú zdigitalizované kinotechnológiou D-cinema, a teda nemôžu hrať najnovšie tituly. „Na každé premietanie sa musíme technicky pripraviť odznova, to zahŕňa prípravu projektora, zapojenie zvuku a podobne. No máme fungovanie postavené aj na dobrovoľníkoch, ktorí nám na každom premietaní pomáhajú, napríklad s predajom lístkov,“ dodáva Nina Šilanová. „Letné kino má svoje neopakovateľné čaro a aj keď je to časovo a kapacitne náročné, je to zároveň náš koníček a najmä poslanie prinášať kvalitnú kinematografiu k divákom v našom meste."
Prešovské letné kino Pocity. (zdroj: PO.CITY)Načierno
Úplne mimo štatistík sú nielen nekomerčné projekcie bez vyberania vstupného, ale najmä projekcie načierno.
„Takéto ‚čierne‘ projekcie sú najmä dôsledkom čoraz jednoduchšieho prístupu k audiovizuálnym dielam, relatívnej technickej nenáročnosti na uskutočnenie ich projekcie a nedostatočnej informovanosti daného prevádzkovateľa o povinnostiach vyplývajúcich z prevádzkovania kina,“ menuje podpredseda Združenia prevádzkovateľov kín Libor Ondrejčík. „Je dôležité dbať na to, aby mali projekcie legitímny rámec a boli riadne ohlásené. Na každú projekciu treba získať licenciu od lokálneho distribútora daného filmu, prípadne sa so žiadosťou o licenciu obrátiť na držiteľa práv.“
Miroslav Ulman vysvetľuje, že problém nelegálnych projekcií je najmä v osvete.
„Niektorí organizátori letných projekcií pod holým nebom ešte stále netušia, že mať doma film na DVD a veľkú plachtu alebo bielu stenu budovy obecného úradu, prehrávač a data projektor na prevádzkovanie letného kina nestačí. A to ani vtedy, keď sa nevyberá vstupné. Autorské práva im nič nehovoria. Ale podľa mojich skúseností sa to z roka na rok zlepšuje.“
Amfiteáter v Košiciach. (zdroj: OZ Cinefil)„To, že sa nevyberá vstupné, totiž ešte neznamená, že ide o ‚čiernu‘ projekciu',“ podotýka. „Pretože prevádzkovateľ, ktorým je zväčša mesto alebo obec, ale niekedy aj firma alebo fyzická osoba, za projekciu platí zo svojich prostriedkov. Zaplatí sa takzvaný fixný poplatok majiteľovi práv, ktorého výška závisí od titulu a kapacity priestoru. Po zaplatení a dodaní nosiča či stiahnutí súboru sa môže premietať.“
Libor Ondrejčík vysvetľuje, že letné kino, tak ako každé iné kino, sa musí zaregistrovať na portáli DISFILM.SK, kde získa svoje registračné číslo, alebo požiadať o členstvo v Združení prevádzkovateľov kín, takisto musí v zmysle zákona o audiovízii oznámiť začatie činnosti Slovenskému filmovému ústavu. Prostredníctvom uvedeného portálu si kino objednáva projekcie od distribútorov, z prevádzkovania kina ďalej vyplýva povinnosť odvodov do Audiovizuálneho fondu a Slovenského ochranného zväzu autorského za uskutočnené projekcie.
Zdravý slovenský inštinkt sa vždy ozve, hlásali fašisti. Na Slovensku už zneli reči o zvrhlom umení Čítajte „Vo väčšine prípadov letných kín má prevádzkovateľ aj svoje kamenné kino, prevádzkovanie amfiteátra je len sezónnou záležitosťou,“ hovorí Libor Ondrejčík. „Spomenuté povinnosti začínajúci prevádzkovateľ nemusí poznať, takisto technologické zabezpečenie projekcií, v každej oblasti však novým ‚kinárom‘ poradíme.“
Večerná nálada v banskobystrickom amfiteátri. (zdroj: OZ za! amfiteáter )Skúste to
Letné kiná majú vlastne len jedinú nevýhodu. Rozmary počasia, ktoré sa nedá ovplyvniť. Na celkovú návštevnosť má vplyv daždivé či studené leto.
Andrea Čurošová Gavalcová z košického letného kina hovorí, že sa hodí mať pri premietaní v letnom kine jasne zadefinované podmienky. „My napríklad premietame aj v daždi. Premietanie rušíme len vtedy, ak by bolo nebezpečné zdržiavať sa v areáli. Takisto treba brať ohľad na ľudí bývajúcich v okolí kina, vyberať podľa možností kratšie filmy, prípadne znižovať hlasitosť po desiatej hodine.“
Juraj Havlík z banskobystrického letného kina dopĺňa: „Každá sezóna je v čomsi iná, čo fungovalo predtým, už fungovať nemusí. Človek je na omyle, ak si myslí, že už je dosť skúsený. Stále sa je čo učiť a stále to treba skúšať. Najväčšou výzvou sa potom stáva udržateľnosť tímu a ľudí, ktorí kino roky ťahajú.“
A čo by odkázali filmovým nadšencom, ktorí zvažujú otvoriť letné kino vo svojom meste či dedine?
Kým sa nakrúcal Obchod na korze, jeho autor plakal v šatni Čítajte „Ak máte priestor a financie, určite spusťte letné kino v štýle – stará budova, plátno, kinotechnika, rybárske stoličky, tulivaky, popcorn, bar a drinky,“ hovorí vedúca seneckého letného kina Zuzana Válek Podolská. „Rozhodne pomôže usporiadať rôzne dámske - pánske kinovečery, exkluzívne projekcie za účasti tvorcov filmu, prípadne pred filmom vystúpenie DJ-a alebo mladých umelcov, ktorí nepýtajú honorár, takisto otvoriť areál skôr ako bežne.“
Laco Oravec, dramaturg bratislavského kultúrneho centra Nová Cvernovka, kde tiež funguje letné kino, pripomína: „Celá kultúra si za posledné roky zažila viacero kritických období, pričom najmä pandémia mala aj dlhodobé následky na návštevnosť kultúrnych podujatí. To sa týka aj filmových premietaní, avšak kinovečery pod hviezdnou oblohou sú stále veľmi obľúbeným formátom.“
Dodáva: „Jedným z problémov je, že na prevádzkovanie kina neexistuje inštitucionálna podpora. Ak by niekto zvažoval rozbehnúť letné kino, mal by byť filmovým maniakom a filantropom. Ale za tú jedinečnú atmosféru, ktorú dokážu mať filmy pod otvoreným nebom, to určite stojí!“
