Zabudol na svoje dieťa v aute. Otec stojí na pleciach Milana Ondríka

BRATISLAVA. V kancelárii sedí Michal. S výčitkou za ním prichádza nabrúsená kolegyňa z firmy, do toho má ešte telefonát od manželky. Chce ho rýchlo vybaviť, aby sa mohol venovať práci.

Pri ženinej otázke, kde je ich dcéra, lebo v škôlke nie je, však zdúpnie. Vidno, ako rýchlo sa prepína do iného stavu. Zovrie ho zhrozenie a strach. Bez vysvetľovania a s kŕčom v tvári sa okamžite náhli z kancelárie...

Otec je tragickým príbehom v hlavnej úlohe s Milanom Ondríkom. Stojí na motíve syndrómu zabudnutého dieťaťa. Pred niekoľkými dňami padla jeho posledná klapka.

Prišiel neskoro

Z priľahlých chodieb počuť zvonivý hlas režisérky Terezy Nvotovej. Chce si pozrieť nakrútenú scénu z kancelárie znova. Pre istotu, pre kontrolu. Po niekoľkých testoch jej prosby utíchajú.

A tak nás producentka berie na obchôdzku chodbami. V jednej čupí strihač Nikodem Chabior, ktorý je na pľaci tiež, čo nebýva zvykom. V chodbách je rušno, hemžia sa tam technici.

Zdá sa, že pre dnešok sa nakrúcanie chýli ku koncu. Ostáva už len jeden deň - na nakrútenie tej najemotívnejšej scény.

Tereza Nvotová priamo na pľaci konzultuje so strihačom Nikodemom Chabiorom. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Milan Ondrík je zavretý sám v kancelárii, dozvedáme sa, že sa pri nakrúcaní potrebuje plne koncentrovať. My sme videli kúsok z nácviku kľúčovej scény, keď jeho Michal vybehne z kancelárie, náhli sa chodbami a schodiskom (pričom kamera ho neprestajne sleduje) až von na parkovisko, k svojmu autu, kde zistí, že v ňom zabudol dcérku. Vzápätí sa zrúti. Prišiel už neskoro.

Michalovu manželku Zuzku stvárňuje Dominika Morávková. Okrem nich v snímke účinkujú Peter Bebjak, Aňa Geislerová, Roman Polák či Ingrid Timková. Rozprávanie však stojí hlavne na Michalovi, teda na Milanovi Ondríkovi.

„Touto postavou a jej pocitmi sa riadime aj v obrazovej koncepcii filmu. Podľa neho vidíme svet – nervózne, spomalene, alebo sa z neho dostávame preč, lebo on v ňom nechce byť. Ten film má byť čo najviac subjektívny,“ ozrejmuje Tereza Nvotová.

Milan Ondrík v úlohe Michala. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Nielen strihač snímky Nikodem Chabior, ale aj kameraman Adam Suzin sú z Poľska, ktoré sa spolu so Slovenskom a s Českom podieľa na produkcii projektu. Otec je jeho celovečerným debutom, ale Nvotová upozorňuje na to, že už má za sebou niekoľko krátko- a stredometrážnych filmov a jeden z nich nakrútil dokonca v jednom zábere.

„Vedela som, že Adamova vizualita je to, čo pre svoj film chcem. Jeho kamera je živá, prekvapivá, a hlavne emotívna. Buď natáčate všetko z odstupu spôsobom, že má všetko vyzerať krásne a dokonale, alebo to robíte priamejšie, aj s ,chybami‘. Mne sa páči ten druhý spôsob, pretože dodáva filmu autenticitu a divák má pocit, že sa to deje teraz, priamo pred jeho očami.“

Tento spôsob nakrúcania je podľa režisérky náročný na presnosť a čas, pre hercov i technické zložky. Aj preto venujú pred ostrým nakrúcaním čas nácviku scén. My sme navštívili pľac v piatok, keď sa nakrúcala scéna, ktorú nanečisto skúšali v stredu. Niektoré dni sú teda výhradne cvičné.

„Vyskúša sa na tom aj choreografia s kamerou a ukáže sa, čo treba premyslieť inak. Pri ostrom nakrúcaní už na to čas nie je, tam musíte len so všetkým správne trafiť.“

Náročnejšia, no autentickejšia cesta

Nvotová si na seba uplietla bič. Vybrala si totiž rozprávanie prostredníctvom dlhých záberov, s minimom strihov. Producentka Veronika Paštéková hovorí, aké to je náročné. Aj režisérka to priznáva, na sklonku dňa však nepôsobí vystresovane a unavene.

Zvolenú metódu zatiaľ neoľutovala. „Ak to niekedy oľutujem, tak až v strižni. Dám si po nakrúcaní pauzu, potom sa k tomu vrátim a zistím, čo všetko som pokazila,“ hovorí so smiechom Tereza Nvotová. „No nejde len o tie dlhé zábery, ale aj o to, že rozhodnutia, ktoré sa bežne robia v strižni, musím robiť už teraz. Preto máme priamo na pľaci aj strihača,“ vysvetľuje režisérka.

Dodáva, že má trochu obavy, lebo doteraz toho v strižni zvyčajne veľa menila a s filmom Svetlonoc tam strávila takmer rok. Pri Otcovi to už tak nepôjde.

Prečo si vlastne vybrala takúto formu? „Takýto príbeh sa podľa mňa nedá rozprávať konvenčne. Pôsobilo by to, že tlačíme na pílu. Mňa na tom príbehu nezaujímajú len tie dramatické, emotívne, významné momenty, ale aj to, čo je medzi tým,“ vysvetľuje Tereza.

Priznáva, že Otec nebude jednozáberový film, ale strihov bude veľmi málo. „Bez strihu sa môže divák napojiť na postavu inak. Najprv si na to chvíľu musí zvykať, ale potom je odrazu vnútri filmu. Na mňa ako diváčku pôsobia takéto filmy silnejšie. Mám pocit, akoby sa predo mnou odohrával dokument, bezprostredný dej.“

Zároveň si myslí, že takýto spôsob nakrúcania prospieva aj hereckej práci, keď herec ostáva v úlohe v dlhších úsekoch. Samozrejme, je to aj ťažšie, ale podľa nej to prináša lepšie výsledky. „Herci aj my môžeme vidieť v reálnom čase, ako emócia prichádza, mení sa, odznieva...“

Robí dosť, no chcela by aj viac

Nvotová sa teší na to, keď bude môcť nakrútený materiál odovzdať na komponovanie hudby, pretože bude mať chvíľu od projektu pauzu. Vráti sa k nemu v strižni, kam plánuje ísť v polovici augusta.

Odstup jej pomôže, aby sa v strižni mohla na materiál pozerať už ako diváčka, nie ako režisérka, ktorá má všetky detaily nakrúteného materiálu čerstvo v hlave.

Len nedávno sa hovorilo o jej snímke Svetlonoc (2022), ktorá získala Zlatého leoparda na významnom festivale v Locarne. Tento rok zase vzbudil záujem jej pripravovaný projekt minisérie Naši ľudia, ktorý bude hovoriť o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Tvorcovia série o vražde Jána a Martiny: Pre RTVS sme neprijateľní. Ukazujeme prstom na ľudí, ktorí ju chcú ovládnuť Čítajte 

Nvotová však hovorí, že jej vyhovuje, keď má rozpracovaných niekoľko projektov naraz. Navyše je to podľa nej aj nutnosť, aby sa vôbec uživila.

Keď však nakrúca Otca, nič iné pre ňu v tom období neexistuje. „Pri tom sa ani nedá myslieť na niečo iné. Keď večer končím natáčanie, som úplne vyšťavená a uvažujem len nad tým, čo sme nakrútili a čo sa bude robiť zajtra.“

Režisérka a poľský kameraman snímky Adam Suzin. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Zdá sa však, že z celkového pohľadu je na vlne tvorivej energie, a sama tvrdí, že by mala chuť robiť aj viac. Lenže v česko-slovenskom prostredí to nejde len tak a dlho trvá už to, kým sa projekt zafinancuje. Nvotová dodáva, že by to rada skúsila aj niekde mimo nášho regiónu, hoci v európskom prostredí by chcela ostať, lebo tu pociťuje tvorivú slobodu.

Sedíme za stolom na dvore kancelárskej budovy, v ktorej sa nakrúcalo. Je skorý večer a z pľacu sa pomaly vytrácajú členovia filmového štábu. Tereza Nvotová podchvíľou niekoho pozdraví a poďakuje sa mu.

Je žoviálna, pôsobí uvoľnene, priateľsky aj sebavedome. Občas však naznačí svoju neistotu. Aj to je dôkaz toho, ako jej na filme Otec záleží.

Vzápätí však prejde do veselej nálady a s humorom okomentuje producentov, ktorí ju vraj budú isto naháňať, aby film rýchlo dokončila, keď už má nakrútené, a oni budú môcť stihnúť termíny prihlasovania na festivaly.

„Ja si pri tom už hovorím, že tie festivaly sa predsa každý rok opakujú... Preto som sa v tomto už upokojila a ide mi hlavne o to, aby bol film čo najlepší.“

Pri rozlúčke však dobrá nálada na chvíľu opadne. Môže za to zmienka o tom, že sme navštívili pľac práve v deň (28. júna), keď parlament schválil úpravy v zákone o Audiovizuálnom fonde.