Nebola na okraji spoločnosti, nebola troskou a nebola ani sama.
Keď Michaela Duffková priznala, že to ona už istý čas píše populárny blog Zápisník alkoholičky, otriasla spoločenskými predstavami o tom, ako vyzerá ten, kto podľahne závislosti a nechá sa ňou zničiť.
Bola mladá, bola krásna a s manželom vychovávala ročnú dcérku v štandardných podmienkach. Nechodila do krčmy ani po žúroch, opiť do bezvedomia sa dokázala aj doma.
Kým študovala na vysokej, bolo jej pitie ešte prirodzené a akceptovateľné, strata všetkých zábran na vlastnej svadbe už bola na pováženie. Rodinu to znepokojilo, jej najbližší tušili, že sa s ňou niečo deje.
Napriek tomu mala pred sebou otvorenú diaľnicu, aby jej autodeštrukcia pokračovala ďalej.
Na všetko som sama. Romantické vzťahy zlyhávajú nielen pre to, čo ten druhý robí alebo nerobí Čítajte Za toto všetko ju možno odsudzovať
Keď sa na základe jej blogu chystal celovečerný film, Michael Duffková v rozhovore pre denník SME hovorila o tom, ako opatrne musia filmári k jej príbehu pristúpiť.
Uvedomovali si, že ak pôjdu epizódu za epizódou z jej alkoholického obdobia a dajú mu konkrétny, plastický tvar, mohli by jej ublížiť. Predovšetkým tým, že by ju vystavili verejnej nenávisti.
Dnes je film s Terezou Rambou v hlavnej úlohe v kinách a možno skonštatovať, že risku sa nevyhli.
