Bruscon neznáša všetkých a všetko, nič mu nie je dosť dobré a nikdy nebude spokojný. Vlastné deti sú pre neho sklamaním, žena ho otravuje. Je znechutený sálou, v ktorej má hrať, a o publiku už vopred hovorí ako o bande hlupákov, ktorá si nezaslúži jeho geniálne umenie.
S nikým nechce spolupracovať, o všetkom rozhoduje impulzívne a tak, aby to vyhovovalo jemu. Kým sa tento egocentrický hlupák ukája láskou k sebe samému, nevšíma si, že svet okolo neho je v bezprostrednom ohrození a horí. Doslova.
Slovenské komorné divadlo v Martine uviedlo hru Divadelník od rakúskeho provokatéra Thomasa Bernharda ešte vlani pri príležitosti osemdesiateho výročia svojho založenia.
Inscenáciu, ktorá sa dostala aj do hlavného programu nedávneho festivalu Dotyky a spojenia, je dobré pripomenúť si aj počas ďalšej vlny spaľujúcich letných horúčav. Nielen preto, že v postave herca Bruscona svojím výkonom ohúri Jana Oľhová, ale najmä preto, ako inscenácia originálne pracuje s témou klimatickej krízy.
Ignorant zaujatý sám sebou nevníma žiadnu krízu
Hru Divadelník napísal Thomas Bernhard už pred štyridsiatimi rokmi. V roku 1984 svet bojoval s inými krízami a výzvami. Spoločnosť ešte žila dozvukmi studenej vojny a mocných mužov, ktorí nehodlali ustúpiť. Zhruba v tom istom čase Bernhard vo svojom provokatívnom románe Námestie hrdinov napísal, že „v Rakúsku je dnes viac nacistov než v roku 1938“, čím si vyslúžil prezývku „Nestbeschmutzer“, teda toho, kto špiní do vlastného hniezda.
Nevyrovnanie sa s fašistickou minulosťou je prítomné aj v hre Divadelník o hercovi Brusconovi. Tento zájazdový umelec chodí so svojím veľkolepým predstavením s názvom Koleso dejín a v každej dedine nájde na stene aspoň jeden obraz Hitlera. V inscenácii českého režiséra Michala Hábu to nie je na stene, ale rovno na tričku krčmára.
Dôvodov je viac. Hábova inscenácia totiž Bernhardov text posúva do bizarných a nepríjemne aktuálnych rovín.
