To je skvelé, že si zo Slovenska, pestuj si to, budeš unikátna, povedali jej, keď ju prijali na vysokú školu v Budapešti.
Poslúchla. Za úlohu vo filme O tele a duši dostala európskeho Oscara pre najlepšiu herečku. Jej manžel Ervin Nagy je najpopulárnejším hercom v Maďarsku. A predsa sú dnes obaja na čiernom zozname miestneho filmového biznisu.
Ak sa chcú režiséri alebo producenti uchádzať o štátnu podporu, majú zakázané jedného alebo druhého obsadiť. Obaja v kampani podporujú mladého konkurenta Viktora Orbána, najmä Ervin pri ňom stojí od prvého verejného vystúpenia.
Na Slovensku ju však čoskoro bude možné vidieť vo filme Ema a smrtihlav. Je to príbeh z Prešporka, kde bežne znela slovenčina, čeština, maďarčina, nemčina a každému to bolo úplne prirodzené, ľudí proti sebe postavil až nástup nacizmu.
Jej hereckým partnerom je Milan Ondrík. Ona hrá ovdovenú krajčírku, ktorá ukrýva malého utrápeného chlapca pred deportáciami, on gardistu, ktorého jej krása v kombinácii s odvahou priťahuje.
Je možné, aby vydržal vzťah, ak v ňom má jeden iné politické presvedčenie a hodnoty ako ten druhý? A čo vlastne v žene prebúdza ženskosť? Aký človek musí pri nej stáť? Odpovede môžu byť rôzne, no ALEXANDRA BORBÉLY už presne vie, ako to je u nej.
V rozhovore sa dočítate:
- čoho sa bála v detstve,
- ako sa v jej rodnom Cetíne prejavovalo slovensko-maďarské napätie,
- čo v Budapešti hovoria na jej dialekt,
- aké ponuky dostala, keď v roku 2016 získala cenu Európskej filmovej akadémie pre najlepšiu herečku,
- ako hodnotí to, že Fico obdivuje Orbána,
- ako jej a jej manželovi zmenilo život to, že podporujú politika Pétera Magyara,
- čo podľa nej Péter Magyar má, a slovenskí politickí lídri nemajú,
- či by mohla žiť s niekým, kto má iné presvedčenie,
- ako režiséri využívajú jej sexappeal,
- ako na ňu pôsobí jej herecký partner Milan Ondrík.
Keď sa človek stane rodičom, väčšinou sa už nedokáže pozerať na filmy, kde trpia malé deti. Ako to máte vy?
Môj manžel už mal jednu dcéru, keď sme sa zoznámili. Pamätám si, ako sme raz pozerali dánsky film Hon, Mads Mikkelsen v ňom hrá učiteľa v škôlke obvineného z toho, že zneužil malé dievčatko. Ervin mi po chvíli povedal: prosím ťa, vypni to, ja sa na to nedokážem dívať.
Nerozumela som mu. Sme predsa umelci, to musíme zvládnuť, namietala som. Ale on trval na svojom. Mám dcéru, nechcem to pozerať.
Mne sa niečo také nestalo. Na každý film, aj takýto, sa pozerám ako herečka. To však neznamená, že nie som citlivá na to, čo sa deje s mojím detským hereckým partnerom pri práci na pľaci. Keď som na Nicovi videla, že je unavený, nevládze vyjadriť to, čo vyžaduje scenár, alebo to už prosto nechce vyjadriť, bojovala som zaňho a vstúpila do rozbehnutého procesu. Prosím vás, dajme si pauzu, vravela som.
Keď ste boli malým dievčaťom vy, čo patrilo medzi vaše strachy?
Asi pred šiestimi rokmi ma pozvali prednášať na TEDx. Povedali mi, aby som porozprávala o svojej identite, kto som a kým sa cítim byť. Či sa viac považujem za Slovenku alebo za Maďarku.

Ponorila som sa do témy a zrazu sa vo mne všetko prebudilo. Panebože, v akom hroznom napätí sme neustále žili. Napríklad, šli sme s mamou do Nitry. Ticho, ticho, tu po maďarsky nerozprávaj, vystríhala ma, čo vo mne hneď vyvolalo istý strach.
Kým som si prednášku pripravila, veľa som si poplakala. Keď človek žije v menšine, cíti sa krehký. No najsmutnejšie na tom je, že si na to zvykne. Lebo človek si zvykne na všetko.