Článok je súčasťou SME Národné, pravidelnej prílohy denníka SME.
Niektorí diváci a diváčky si možno pamätajú medzinárodný divadelný festival Eurokontext. Počas jeho existencie sa na javisku SND predstavili mnohé európske divadlá (DT Berlin, Burgtheater Viedeň, ND Praha, NT Island, ND Bukurešť, Národné divadlo Ivana Franka z Kyjeva, NT Manheim a iné).
Radi by sme v tejto tradícii zahraničných hosťovaní pokračovali aj v sezóne 2024/2025 Festivalom európskeho divadla. Bude prebiehať v inovovanej podobe a veríme, že s dobrým časovým rozvrstvením.
K metropole, ako je Bratislava, zahraničné hosťovania jednoducho patria. Pre niekoho o dôvod viac vycestovať za dobrým divadlom do Bratislavy a pre iného naplnenie túžby okúsiť a dotknúť sa niečoho nového a svetového.
Niekto sa obáva jazyka, pravda však je, že silná inscenácia komunikuje vždy aj napriek jazyku. Vťahuje do svojho príbehu, do svojej vizuality a emocionality. Veríme, že hosťujúce inscenácie zo sveta divákov pohltia svojimi príbehmi, témami a hereckými výkonmi.
Comédie-Française
Hekuba nie je Hekuba
20. a 21. septembra 2024, Sála činohry
Jedným z najočakávanejších hosťovaní je príchod najprestížnejšieho a asi aj najstaršieho európskeho súboru – Comédie-Française do SND. Jeho založenie datujeme do roku 1681. Ročne uvedie približne 30 premiér v troch sálach. Ansámbel tvorí takmer šesťdesiat hercov a herečiek. Bude to tretie hosťovanie Comédie-Française v SND. Prvé bolo v roku 1975 a druhé v roku 2008.
Na Slovensko prichádza s inscenáciou Hekuba nie je Hekuba 20. a 21. septembra 2024. V rámci svojho veľkého turné zavíta aj k nám a SND sa tak dostane do pomyselnej osi významných európskych festivalov a divadiel, ako je medzinárodný divadelný festival v Avignone, grécky Epidaurus, medzinárodný festival Divadlo v Plzni, medzinárodný festival Bitef v Belehrade, Istanbul, Ženeva, Kultúrne centrum Belem v Lisabone či Théâtre de la Ville v Luxemburgu a iné.
Na čele tvorivého tímu je významný portugalský režisér Tiago Rodriguez. Divadelní milovníci sa mohli s jeho prácou stretnúť na Wiener Festwochen vo Viedni napríklad s inscenáciou Višňový sad. Dlhé roky bol umeleckým riaditeľom Národného divadla v Lisabone – Teatro Nacional D. Maria II. Od roku 2022 je hlavou medzinárodného festivalu v Avignone. Stal sa tak prvým nefrancúzskym riaditeľom festivalu od jeho založenia v roku 1947. Pod jeho vedením vznikol jeden silný a výrazný festivalový ročník, ktorý otvoril nové témy, teritóriá, práve tie opomínané a neobjavené.
Na divadlo sa Tiago Rodriguez pozerá ako na ľudskú spoločnosť, je to miesto, kde sa ľudia stretávajú na káve, vzájomne konfrontujú svoje myšlienky a venujú si čas. Jeho snahou je prelamovať hranice medzi divadlom a inými realitami, trochu skúšať naše vnímanie rôznych sociálnych a historických fenoménov. Počas svojej kariéry sa stal mostom medzi mestami a krajinami – obhajca živého divadla.
A takýmto mostom bude i hosťujúca inscenácia Hekuba nie je Hekuba, ktorú režijne pripravil v Comédie-Française. Tiago Rodriguez je aj výnimočný autor. V autorskom uchopení je Hekuba nielen príbehom antickej hrdinky, ale aj príbehom herečky – matky, ktorá skúša Hekubu a rovnako hrdinsky bojuje v mene svojho syna.
Fotografia zo skúšok Hekuba nie je Hekuba, Salle Richelieu, jún 2024© Christophe Raynaud de Lage, súbor Comédie- Française, Festival d´Avignon (zdroj: Christophe Raynaud de Lage)Medzi riadkami Euripidovej drámy sa rodí dráma života Nadie, ktorá práve na premiére dostáva upovedomenie zo súdneho procesu. Ten sa odohral kvôli jej autistickému synovi a zisteniu o jeho zneužívaní v inštitúcii, ktorá sa oňho mala starať. Príbeh herečky je silno ovplyvnený drámou antickej kráľovnej z Tróje. Rovnako ako ona bojuje za svoj osud – proti osudu. Príde o všetko, o muža, o slobodu, o trón. Je to žena, ktorá obhajuje spravodlivosť.
V tejto inscenácii sa spoja dva svety tragédie – mýtus a osobná realita. Podľa režiséra sa „vždy vraciame ku gréckym tragédiám a pýtame sa, aký význam majú dnes. Ako k nám môžu prehovárať? Sú naozaj nadčasové? Ja sa radšej pýtam inak: Má náš svet zmysel, keď sa naň dívame optikou gréckej tragédie? Sme stále ten istý ľudský rod, ako o ňom hovoril Euripides? Môžeme použiť jeho divadlo ako zväčšujúce sklo na súčasnosť? Ako my ako spoločnosť obraňujeme demokratické hodnoty a nie sme bezmocní tvárou v tvár násiliu, upieraniu základných ľudských práv? Hekuba u Euripida je otázkou práva a zraniteľnosti.“
Divadlo môže byť podľa Tiaga Rodrigueza utopickou rezistenciou, kde sa divák stretáva so zvláštnosťami, díva sa do očí mystike toho, o čom si nemusíme byť istí, či sa nám to páči alebo nie. Rodriguez o sebe hovorí, že nepíše texty len pre divadlo, ale pre hercov.
Jeho úvaha nad spojením antickej drámy a príbehu zo súčasnosti má takúto silu: Do Činohry SND mieri emotívna a dych vyrážajúca inscenácia jedného z najlepších súčasných tvorcov a európskych divadiel.
Fotografia zo skúšok Hekuba nie je Hekuba, Salle Richelieu, jún 2024© Christophe Raynaud de Lage, súbor Comédie- Française, Festival d´Avignon (zdroj: Christophe Raynaud de Lage)DJGT Zvolen a Hadar Galron
I love mama
1. októbra 2024, Sála činohry
Do zvolenského divadla zavítala v 75. jubilejnej sezóne jedna z osobností svetového formátu, izraelská dramatička, režisérka, pedagogička, stand-up komička, herečka Hadar Galron. Je to jej prvá režijná spolupráca so slovenským divadlom. Ako dramatičku ju mohli diváci spoznať i vďaka inscenácii Michala Dočekala v divadle Aréna – Mikve.
Hadar Galron sa veľmi intenzívne venuje ženským hrdinkám, ale i citlivým sféram života v ortodoxnom prostredí. A popri tom tvorí s úspechom aj hry pre deti. V Izraeli i vo svete patria jej dramatické texty k tomu najoceňovanejšiemu zo súčasnej drámy.
Ženské témy, hľadanie tolerancie a pohľady na rôzne svety popretkávané spiritualitou a nevšedným humorom využila aj v hre I love mama. Deväť žien, tri generácie sa prebrodia mnohými aspektmi materstva vo všetkých jeho podobách, tých radostných aj tých s úskaliami a zložitosťami. Hudobnú zložku inscenácie vytvoril známy hudobný skladateľ Itamar Gross.
Slovenské národné divadlo predstavilo 105. divadelnú sezónu Čítajte Drama Ljubljana
Deti
20. novembra 2024, Štúdio
Jedným z našich jazykovo i esteticky blízkych divadelných priateľov je určite národné divadlo v Ľubľane – Drama Ljubljana. Obnovujeme naše partnerstvo a už v novembri tu privítame inscenáciu jednej z najoceňovanejších britských autoriek Lucy Kirkwoodovej – Deti.
Prvé uvedenie tejto hry získalo označenie The Guardian ako tretia najlepšia inscenácia 21. storočia. Je to hra briskných dialógov, ľahkosti, v ktorej sa stretajú traja starší protagonisti – jadroví fyzici na dôchodku. Manželský pár a ich priateľka, tiež seniorka.
Ocitáme sa v nejakom vzdialenom priestore pri mori, kde trojica spomína na svoju mladosť a popri tom veľmi presne zhodnocuje súčasnosť. Otázky, ktoré sa otvárajú, sa viažu na hlboké morálne dilemy v čase kríz a katastrof.
Režisérka inscenácie Nina Šorak hovorí: „Zakúsili sme nebezpečenstvo korony, ktorá pred nás postavila otázku – či máme ochraňovať skupiny starších a krehkých a obetovať vzdelanie, kariéru a ekonomickú stabilitu mladých. Ktorý život má väčšiu hodnotu? Tí, ktorí už toho mnoho prežili a značne prispeli do spoločnosti a zaslúžia si na staré kolená dôstojnosť a mier? Alebo je viac hodný mladý život, ktorý svoje túžby a ciele ešte len vytvára? Už len keď vyslovíme tieto otázky, tak sme na veľmi klzkom ľade. Je predsa jasné, že každý život má hodnotu rovnakú. Kríza a katastrofická situácia nás však privádza aj na takéto úvahy. Je dôležité zvnútra inscenácie nerobiť závery, ale klásť otázky.“
S Deťmi z Ľubľany prichádzajú zásadné otázky, aký je – bol náš život? Aký bol zmysel nášho bytia na tomto svete? Je staroba žriedlom múdrosti? Ako s ňou pracujeme? A akú budúcnosť pred sebou máme v čase katastrof a apokalýps?
Komorná inscenácia, veľké témy a skvelí slovinskí herci Saša Pavček, Silvia Čušin a Janez Škof. Práve dvoch posledne uvedených si môžu diváci pamätať z fantastickej inscenácie Edwarda II. z národného divadla v Ľubľane.
Národní divadlo Praha
Nebezpečné známosti
11. december 2024, Sála činohry
Takmer rodinné stretnutie, na trase Praha a Bratislava, ktoré je ďaleko za akoukoľvek formálnou spoluprácou, nás čaká v predvianočný čas. V sezóne 2024/2025 privítame našich priateľov z Národného divadla Praha s inscenáciou Nebezpečné známosti.
Ide o dramatizáciu románu Choderlosa de Laclos, ktorý sa dočkal viacerých úspešných filmových i divadelných spracovaní. Román v listoch adaptovali a inscenovali súčasní riaditelia Činohry ND Praha Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský. V Činohre SND sme uviedli v ich réžii inscenáciu Divadelný román.
Pre Činohru ND Praha vytvorili originálny pohľad na svet vyprázdnených vzťahov, nebezpečnej hry s citmi či na manipuláciu v rôznych milostných uholníkoch, alebo i uspokojenie z moci nad osudom iného človeka.
Fascinujúce a strhujúce divadlo o láske a moci zároveň prichádza s tým najlepším obsadením, v ktorom uvidíte Zuzanu Stivínovú, Sašu Rašilova, Janu Pidrmanovú, Denisu Barešovú, Zdenka Piškulu, Ivu Janžurovú, Františka Němca, Martinu Preissovú, Janu Preissovú, Janu Bouškovú, Johanu Tesařovú a iných.
Inscenácia otvára tie najcitlivejšie témy: ak človek môže konať dobro, ako môže žiť v zlobe, ako sa viera v dobro a lásku dá zničiť? Môže láska zvíťaziť nad zlom? Inscenácia v sebe nesie i apel, že manipulovať s citmi je krutou zábavou, ktorá môže mať tragické dôsledky.
Láske treba dať šancu, ale je nutné sa o ňu starať a brániť ju pred čiernymi démonmi, ktoré na ňu môžu útočiť, hovorí v podcaste k Nebezpečným známostiam jej dramaturgička Jana Slouková.
Schauspielhaus Wien
Pri rieke
19. a 20. február 2025, Štúdio
V druhej polovici sezóny pripravujeme koprodukčnú inscenáciu so Schauspielhaus Wien a nielen symbolicky, ale aj fyzicky prepojíme dve najbližšie hlavné mestá, ktoré spája tá istá rieka. Metaforicky sa práve ona – rieka stáva nosným motívom hry Am Fluss/Pri rieke Mazluma Negriza.
V inscenácii budú účinkovať aj herci Činohry SND Richard Stanke a Jakub Rybárik. Po novembrovej premiére vo Viedni privítame našich rakúskych kolegov na pôde Štúdia.
Vo februári príde inscenácia s výrazným zahraničným presahom. So slovensko-rakúskymi hercami ju naštuduje nemecká režisérka Christiane Pohle v spolupráci so slovensko-nemeckým dramaturgickým tandemom.
Možno práve po prúde rieky bude možné sledovať príbehy viacerých postáv. Ak vykročiť do budúcnosti, tak sa to občas dá len otočením k minulosti a nedá sa obísť stála prítomnosť histórie v súčasnosti.
