K úlohe muža v novom seriáli Príliš veľa lásky, ktorý má dva paralelné životy, dve rodiny a ešte aj milenku, má mimoriadne pochopenie. „Možno preto ma do tej úlohy obsadili,“ smeje sa herec MILO KRÁĽ.
O nevere nevynáša zjednodušené súdy, myslí si, že je to ťažké na oboch stranách.
Myslí si tiež, že sa príliš nehodí do tejto doby, lebo o všetkom pochybuje, úspech nepredpokladá, od okolia nič neočakáva a inštitúciám neverí, odkedy na istý čas prijal funkciu v Martinskom divadle.
Sklamalo ho, ako je nastavená celá spoločnosť: "V podstate tu nikto nechcel a myslím si, že ani nechce, dobré, otvorené, rozvíjajúce sa, kvalitné inštitúcie, práve naopak, chce ich lojálne, poslušné, skostnatelé. Pod tým si asi predstavujú to tradičné suverénne Slovensko," hovorí.
Páčilo by sa mu, keby sa na Slovensku nakrúcali pôvodné seriály, s ktorými by sa dalo identifikovať, jeden námet o kapele, čo hrá po celej krajine svadby, by aj mal.
Čo nám môžete prezradiť o postave Mareka z nového seriálu Príliš veľa lásky, ktorý na jeseň začne vysielať TV JOJ?
Jeho charakterovou črtou i prekliatím je, že nevie povedať „nie“. V princípe by to mohol byť kladný hrdina a dobrý človek, ale táto jeho vlastnosť ho dostáva do zložitých životných situácií, z ktorých potom nevie, ako má vyjsť.
Podľa mňa je jeho hlavnou črtou to, že žije dva paralelné životy, jednu manželku má na Slovensku, druhú partnerku v Brne a do toho si nabrnkne ešte milenku.

To s tým súvisí. Vidí, že by mohol pomôcť aj tam, aj tam a akosi pozabudne, že ho limituje jeho súčasný stav. Takže si toho naberie veľa na plecia, až ho to v istej chvíli prerastie. Seriál ukazuje, ako sa s tým vysporiada on i blízki, ktorých si na seba naviazal.
V ankete o nevere ste povedali, že ju neodsudzujete, pretože už ste boli aj na jednej aj na druhej strane a viete, že to vôbec nie je jednoduché. Na ktorej strane to bolo horšie?
Hm, nekomfortnejšie to bude asi na podvádzanej strane, ale ani toto sa nedá len tak jednoducho generalizovať. Každý človek a každý príbeh je iný, vstupuje doň toľko rôznych faktorov na oboch stranách, že každý súd by bol veľmi povrchný.
Zdá sa, že máte pre Mareka dosť veľké pochopenie.
Možno preto ma do toho seriálu obsadili. (Smiech.)
Lezie vám na ňom aj niečo na nervy?
Neviem. Možno práve to, že sa do toho nechal zatiahnuť a takto si obmedzil vlastnú slobodu. Slobodu cestovania, myslenia, vzťahov a neviem, čoho všetkého.
Nie je dobré byť pre všetkých dobrým človekom. Niekedy musíte byť aj sám za seba, nielen za nejakú predstavu, ktorú o sebe máte.
Jeden výskum zistil, že udržať dlhodobo tajomstvo nie je až také ťažké, ako je ťažké nosiť samotné bremeno toho tajomstva, viny.
Hej, lebo človek sa bojí dôsledkov a bojí sa, že by utrpel obraz, ktorý o sebe v rodine vytváral, a tiež si nie je istý, že by mu blízki odpustili a prijali ho.

Ono to ale musí byť aj neuveriteľne náročná logistika, mať dve paralelné rodiny, držať všetky klamstvá v hlave a neprezradiť sa.
To určite áno. Môj hrdina má jediné šťastie, šťastie v úvodzovkách, že každú rodinu má v inom štáte. Musí to byť ale príšerná záťaž na psychiku, keď sa nikde a nikdy nemôže úplne uvoľniť.