BRATISLAVA. Keď šiel Jean-Paul Belmondo podpisovať jednu z prvých filmových zmlúv, myslel si, že dvere do kancelárie produkčnej spoločnosti už budú dokorán otvorené. Mýlil sa.
Nielenže boli dvere zatvorené, navyše pred nimi čakal už niekto iný. A na rozdiel od neho úplne pokojný. Ani sa nevrtel, ani nekýval nohou, prosto nebol ani trochu nervózny. Ako keby mal všetky svoje emócie pod kontrolou a spolu s nimi aj situáciu, v ktorej sa nachádzal.
Keď sa nakoniec dvere otvorili, Belmondo počul, ako hlas vnútri zvolal: Nech sa páči, pán Delon, môžete vstúpiť.

Hoci sa títo dvaja mladí muži čoskoro zblížili a vytvorili medzi sebou pevné priateľstvo, zo spomienky, ktorú Belmondo opísal v knihe Tisíc životov je viac ako jeden, je zrejmé, že tomu neznámemu kolegovi vtedy závidel.
Nielenže pôsobil zrelo a vyrovnane, ešte to bol aj krásny muž.
Fešák, tak ho Francúzi okamžite začali volať. Áno, bol to fešák, a to bol aj dôvod, prečo s ním chceli pracovať všetci producenti a režiséri od prvého okamihu, ako sa v úlohe návštevníka v roku 1956 zjavil na festivale v Cannes.
Výnimočná kariéra, ktorú mu vtedy pomohli rozbehnúť, sa práve naplnila. Vo svojich filmoch zomrel Alain Delon dvadsaťsedem ráz, v nedeľu je to však naozaj.
„Alain Fabien, Anouchka, Anthony a tiež (pes) Loubo s nezmernou bolesťou oznamujú odchod otca. Zomrel pokojne vo svojom dome v Douchy, obklopený svojimi tromi deťmi a rodinou. V tomto nesmierne bolestnom čase smútku rodina žiada o rešpektovanie súkromia,“ napísali Delonovi potomkovia vo vyhlásení.
Mal osemdesiatosem rokov.
Opustený ako ostrov
Okrem krásy nebolo veľmi čo Delonovi závidieť.
„Svojich rodičov som nikdy nevidel spolu. Mama bola jeden breh, otec druhý a ja som bol ako opustený ostrov medzi nimi,“ hovoril v knihe Delon v šerosvite z roku 2022.