Herecké rady si navzájom nedávajú. Ani dedo, Marián Labuda starší, synovi a vnukovi neradil, každý si musí prejsť svojou cestou sám. Navyše považujú za čudné baviť sa doma o práci, riešia tam iné veci.
Otec MARIÁN LABUDA svojho syna obdivuje pre jeho ambicióznosť a herecký minimalizmus, syn RICHARD LABUDA obdivuje otca pre štedrosť a javiskovú energiu.
Obaja teraz nakrúcali kriminálky, Richarda na jeseň uvidíme v druhej sérii Kriminálky Kraj, Marián ešte bude pokračovať v nakrúcaní seriálu o bratislavskej mordparte Neuer.
Raz si spolu chcú zahrať v inscenácii, ktorú hral pôvodne dedo s otcom, len si posunú role o generáciu.
Stretli sme sa v divadle Ludus. Čo tu robíte uprostred leta?
Rišo Labuda: Robím tu pedagóga v dennom tábore pre deti. Celý rok fungujeme ako škola a cez prázdniny sem na jeden-dva týždne môžu prísť deti, aby si vyskúšali, ako sa robí divadlo.
Objavili ste v sebe pedagogické sklony?
RL: Ani nie, ale chodil som sem celé detstvo a riaditeľka ma zavolala, či by som nechcel prísť učiť herectvo. Ono sa to nedá úplne nazvať herectvom, skôr ide o podporu tvorby a kreatívneho myslenia.
A vy čo robíte takto uprostred leta?
Marián Labuda: Prázdninujem, výletujem a robím si vlastný program. Už piaty rok chodievam do kraja, odkiaľ pochádza môj otec, do Hontianskych Nemiec. S kamarátmi ideme na bicykle, urobíme si okružnú jazdu, ideme sa kúpať do Dudiniec, potom na jazero do lomu, včera so bol na Čabradskom hrade.

Od septembra uvidíme vášho syna v druhej sérii Kriminálky Kraj. Aj vy ste hrali v prvej sérii, ale v druhej sa nestretnete. Nie je vám ľúto, že si spolu nezahráte?
ML: Ale veď už sme spolu hrali otca a syna v Pravdivých príbehoch s Katkou Brychtovou, aj vo filme Spiaci účet, ktorý teraz išiel v kinách.
Kto koho na pľaci viacej poúčal?
RL: Ja si nedovolím poúčať staršieho a skúsenejšieho.
ML: Hej, veď mám 30 ročnú prax a on ešte toľko ani nie je na svete. (Smiech.)
Vy syna nepoúčate?
ML: Prečo by som ho poúčal, nech si to prejde sám vlastnou cestou. Možno kedysi som mu poradil nejaké maličkosti technického rázu, tak ako aj môj otec mne.
Máte nejaký projekt, ktorý by ste chceli urobiť spolu?
ML: Áno. Chceli by sme si raz spolu zahrať v divadle, ale on ešte musí na to dorásť.
RL: Ešte mlado vyzerám.
O čo ide?
ML: Kedysi som hral s otcom inscenáciu Moja mama mala brata, ktorú nám na telo napísal Peter Pavlac. Teraz by sme to len posunuli. Ja by som hral to, čo sa kedysi hral môj otec, a on to, čo som kedysi hral ja.
Inscenáciu sme hrali v Štúdiu L+S, potom obnovili v Astorke, bolo to zaujímavé. A náročné, pretože ten mladý je na javisku hodinu a pol skoro celý čas sám, otec príde len trikrát na päť minút.
Bol som vtedy vždy šťastný, keď sa otec konečne objavil. Takže teraz to bude jednoduchšie pre mňa. Za odmenu.
Vy ste to predstavenie s dedom a otcom videli?
RL: Áno, hrali to na otcovu štyridsiatku, takže to som mal 12-13 rokov. Páčilo sa mi to, veľmi, bolo to ťažké, ale veľmi veľmi pekné predstavenie, dojímavé, veľmi emočné.
Vráťme sa ku Kriminálke Kraj, aká bude vaša postava?
RL: Hrám syna kriminalistky v podaní Jany Kolesárovej. Syn sa zapletie do rôznych prípadov, ktoré sa tam riešia. Teším sa, že konečne hrám niekoho, kto je naozaj v mojom veku, doteraz som hral mladšie, skôr detskejšie postavy. Teraz je dokonca Jonáš starší ako ja.
Museli ste sa v tejto úlohe popasovať s nejakými hereckými výzvami?
RL: Áno, napríklad tam mám romantickú scénu s Biankou Molnárovou, ona je študentka z konzervatória. Aj romantickú scénu – ako by som to nazval – „sám so sebou“...
Jonáš sa vracia zo zahraničia užívať si výhody „mama hotela“. Vy tiež ešte bývate s rodičmi?
RL: Už dva roky nie.
Vykopli ste ho z domu?