Energiou, humorom, duchaplnosťou, priateľským postojom, tým všetkým pôsobí JANA KOVALČÍKOVÁ ako magnet na svojich divákov a vďaka tomu je dnes jednou z našich najpopulárnejších herečiek.
Aj keď sme sa stretli preto, aby sme sa porozprávali o jej novej komédii Kavej, veľmi rýchlo sa naša debata zvrtla aj na témy, pri ktorých je jej ťažko. Často plačem, nadávam, niekedy aj agresívne, hovorí.
Pocity smútku sa v nej ešte zintenzívneli po tom, ako sa rozhodla aktívne podporiť Ivana Korčoka v boji o prezidentský úrad a mala možnosť nazrieť do zákulisia jeho kampane.
"Prestala som nám ľudsky rozumieť. Asi by som sa mala prestať verejne vyjadrovať," konštatuje. No z jej živého pohľadu je pritom zrejmé, že to nie je spôsob, akým reaguje na svet. Napokon, po Pohode vraj došla na jednu filozofickú úvahu, ktorú by vraj bolo dobré vyskúšať.
V rozhovore sa dočítate:
- Koho považuje za úspešného herca a koho za úspešného človeka,
- ako reaguje na hejty a kedy jej chodia,
- aké ťažké je pre ňu byť milá,
- z čoho je smutná a v akých veciach Slovákom nerozumie,
- ako zvažovala, či prijme ponuku Ivana Korčoka zúčastniť sa na jeho kampani,
- čo ju prekvapilo v zákulisí volebnej kampane,
- aký pamätný rozhovor zažila s otcom pri nedeľnom obede a prečo ho jej mama nazvala sociologickým zážitkom,
- aké rozdiely pobadala po príchode z Prešova do Bratislavy,
- ako si predstavovala život medzi tridsiatkou a päťdesiatkou,
- čo jej hovoria ľudia, keď prídu na jej komédiu Kavej.
Jednou z veľkých tém filmu Kavej je šťastie. Ako ďaleko ste od pocitu, že ste šťastná?
Považujem sa za šťastného človeka, ale aj intenzívne pracujem na tom, aby som pocit šťastia mala. Myslím si, že viem dobre pracovať so vzťahmi, viem ich udržiavať, teda ak sú zdravé. Vzťahy sú pre mňa základom bytia. Samozrejme, aj zdravie ním je. Nechcem, aby som znela ako princezná Fantagiro, ale myslím si, že toto je cesta. Vyhľadávam zážitky a príjemné chvíle a snažím sa tak v sebe pocit šťastia umocňovať. A keď ho mám, snažím sa ho prežiť a zapamätať si, čo to bol za moment, aby som si ho potom, v ťažších chvíľach, mohla pripomenúť.
Vy herci máte zvyčajne aktívny život, to znamená, že aj intenzívnych zážitkov máte veľa. No ak človek nemá čas ich všetky spracovať, môže mu to narobiť psychické problémy. Ako s tým pracujete vy?
Snažím sa také momenty od seba oddeľovať, neprežívať ich všetky naraz. V zahraničí sa hovorí feel the moment. Ja sa ľúbim aj poopúšťať, niekedy som nešťastnica nešťastná a veľmi usedavo plačem, nebránim sa tomu. Hlavné je, že to mám oddelené. Popritom je dôležité mať aj racionálne momenty v živote. Áno, v našej práci je to náročné, stretávame sa s množstvom podnetov a intenzívne ich prežívame. Preto som rada, že mám okolo seba ľudí, ktorí pochádzajú z iného prostredia a zaoberajú sa inými vecami. Vďaka nim sa na tie svoje dokážem pozrieť aj inými očami.
Alexandra Borbély: Môj manžel je najpopulárnejší herec v krajine a obaja sme na čiernom zozname Čítajte Ľudia k tomuto poznaniu prichádzajú väčšinou až vďaka terapii. Aká bola vaša cesta?
Jasné, terapia je pri tom extrémne dôležitá vec. Je smutné, že sa o jej potrebe doteraz takmer vôbec nehovorilo. Aj dnes počúvam niektorých kamarátov, ako hovoria: A to načo tam ideš? Dobre, si nešťastná, ale to ťa zase prejde a ideš ďalej. Našťastie, vo verejnosti už tento postoj ustupuje a čoraz viac ľudí o nej hovorí tak prirodzene, ako keď hovorí o návšteve u zubára. Veľmi to podporujem.
V najbližšom okolí badám, že dnešní tínedžeri sú pod veľkým tlakom, aby boli úspešní, ale neraz si tlak vytvárajú aj sami. Cítili ste sa niekedy pod tlakom?
Mám sklony k workoholizmu.
