Faraónovi Macronovi sa splnil najväčší sen. Miliardy ľudí sa budú pozerať na Paríž a on bude sedieť na streche sveta a tváriť sa ako jeho najdôležitejší človek.
Tak komentoval jeden z divákov francúzskej verejnoprávnej televízie chvíľu, na ktorú sa celá krajina intenzívne pripravovala desať rokov a ktorá počas posledných týždňov zostala v podstate tým jediným, o čom sa v médiách hovorilo.
Príkaz znel jasne: pripraviť také otvorenie olympijských hier, aké nemá v dejinách obdobu. Macron a zvyšok Francúzska ju zveril do rúk Tonyho Estangueta, respektíve, vymenoval ho za prezidenta organizačného výboru.
Tony Estanguet, to je ten, ktorého tím v roku 2004 na olympiáde v Aténach podal po pretekoch C1 podnet na to, aby komisia preskúmala, či sa náhodou jeho veľký rival Michal Martikán nedotkol bránky. A keďže s protestom uspel, odsunul ho z prvého miesta na druhé a zlato si niesol domov on.
Mali šťastie, ktoré si zaslúžili
Bývalý vodný slalomár koordinoval všetko. Od príchodu olympijského ohňa na francúzsku zem cez umelecký program, čistenie Seiny, kontrolu protiteroristických opatrení až po to, kto bude posledný, kto olympijský oheň ponesie. Všetko muselo zostať prísne tajné, a to sa aj podarilo.
Počítať sa dalo len s tým, že to bude krásne, nápadité, dojemné, úžasné, neopakovateľné.
Alebo - že to bude čistá katastrofa, omyl, zlyhanie.
