Vlny
Veď je to patetické. Aj to si môže človek povedať pri sledovaní vypätých scén filmu Vlny. A predsa sa neubráni emóciám. S vedomím, že išlo o veľa a že sa to týkalo skutočnosti, ktorú žili naši rodičia. Píše sa rok 1968.
Od herca k režisérovi
Jiří Mádl nemôže mať v prípade projektu Vlny ďalej od obrazu nezodpovedného tínedžera z komédie Snowborďáci, vďaka ktorej sa stal populárnym. Ako herec. Tentoraz chcel zodpovedne vyrozprávať silný príbeh z obdobia plného hrubej sily aj mnohých slabostí. Ako režisér.
Svoju režisérsku kariéru rozbehol pred desiatimi rokmi. A ukázalo sa, že to nebolo márne. Začal filmom Pojedeme k moři, pokračoval snímkou Na streche.
Na projekte Vlny pracoval dlho. Záležalo mu na ňom. Aj to z neho cítiť.
Nehrá v ňom, ale jeho herecká skúsenosť sa v ňom odráža. Dokázal dať dokopy dobrú hereckú zostavu, ktorá podáva spoľahlivý výkon.
Jedlička: Rusi tak zúfalo hľadali pirátsky vysielač, až rozstrieľali vežičku u Milosrdných bratov Čítajte Dôležitá je najmä postava Tomáša Havlíka. Mladíka, ktorý má v opatere svojho neplnoletého brata. O to je zraniteľnejší a ľahšie vydierateľný.
Je koniec roku 1967 a atmosféra je „blbá“. Ale v Redakcii medzinárodného života v Československom rozhlase sa s tým odovzdane nezmierujú. Ľudia okolo šéfredaktora Milana Weinera chcú robiť poctivú žurnalistiku. A ich poslucháči to dokážu oceniť.
Rozhlas mal v tom čase veľký vplyv.
Premenlivé časy, premenliví ľudia
Do tejto redakcie sa ako technik dostane tak trochu náhodou (a nevierohodne) Tomáš. Zblíži sa tam najmä s uznávanou redaktorkou Věrou Šťovíčkovou (Táňa Pauhofová). Lenže jeho pozícia je zložitá, ŠtB totiž od neho chce, aby na nových kolegov donášal.
