Ich kapela sa volá Dhoad Gypsies of Rajasthan, a tak ako mnohí európski rómski muzikanti aj umelci z Indie zasvätili svoj život hudbe. Odvolávajú sa na dávne tradície kočovných rómskych umelcov, ktorí hrali na dvoroch maharadžov a pred storočiami sa vydali na dlhú cestu na ďalší kontinent.
Aká je spojitosť medzi indickými a našimi Rómami? Nachádza sa v ich tvorbe spoločný odkaz?
Presvedčiť sa bude možné na ich bratislavskom koncerte 15. augusta počas World music festivalu.
Hudbu mám v krvi
„Naša kapela vznikla v roku 2001 a odvtedy nepretržite hráme a cestujeme. Skupina sa skladá z umelcov rôznych komunít, ktoré žijú v Rádžastháne v Indii. Rómovia a nomádi cestovali vždy z mesta do mesta, aby zabavili obyvateľov, a predkovia európskych Rómov sa potom vydali ďalej na cestu z Rádžasthánu. Udržiavame tradície dávnych rómskych hudobníkov aj cestovanie. Dhoad je meno malej dediny, z ktorej pochádzajú moji predkovia. Preto sa voláme Dhoad Gypsies z Rajasthan,“ hovorí pre SME kapelník a hudobník Rahis Bharti.
Zakladateľ skupiny má hudbu doslova v krvi.
Kapelník a hudobník Rahis Bharti. (zdroj: Archív R. B.)„Patrím do rodiny tradičných hudobníkov a moji predkovia hrávali pre maharadžov a kráľovné Rádžasthánu v Džajpure ako dvorní muzikanti viac ako sedem generácií,“ hovorí.
„Od detstva som mal blízko k folklórnej hudbe Rádžasthánu, ako keby som ju mal v krvi. Hoci som sa narodil v chudobnej rodine, vždy som mal veľký sen predstaviť našu hudbu celému svetu a teraz sa mi ten sen plní.“
Rahis Bharti hrá na indických perkusiách tabla, aj ďalší hudobníci z kapely hrajú na tradičných nástrojoch: sláčikovom nástroji sindhi sarangi, dvojhlavom bubne dholak, dvojitých flautách.
Muzikanti v turbanoch a pestrofarebných odevoch predvádzajú nemenej pestrú, spektakulárnu šou. Vystupujú aj s tanečnicami, občas aj s fakírmi, hltačmi ohňa a akrobatmi. Hrali už pre Micka Jaggera, francúzskeho exprezidenta Françoisa Hollanda a kráľovnú Alžbetu II.
„Vzal som rádžasthánsku hudbu do sveta a dal príležitosť aj miestnym hudobníkom. Našu tvorbu tvoria piesne o láske, manželstve, svadbe, odlúčení, nostalgii aj radosti, oslavuje rôzne okamihy života, príchod dažďa aj návrat milenca. Mám rád, keď ľudia nevedia prestať tancovať,“ menuje.
Hrajú na tradičných indických nástrojoch ako perkusie tabla, sindhi sarangi, dholak a dvojité flauty, ale aj na európske nástroje. (zdroj: World music festival Bratislava)Domovský Rádžasthán je indický štát na severozápade tejto najľudnatejšej krajiny na svete, má viac ako 50 miliónov obyvateľov. Časť z nich tvoria Rómovia a k tejto identite sa hrdo hlásia aj hudobníci z kapely.
Práve rádžasthánski Rómovia sa spájali od dávnej minulosti s kočovným spôsobom života, venovali sa remeslám aj umeleckej produkcii. Napríklad komunita Kalbelia je známa podmanivými tancami, ktorými napodobňujú pohyby hada, komunita Lohar zasa svojimi piesňami a komunita Sapera fakírmi a zaklínačmi hadov. Tamojší muzikanti sú typickí odevmi vo výrazných farbách, ženy nosia sýtofarebné sukne a šperky, muži turbany.
Rahis Bharti podotýka, že si v duchu predkov ctia tradíciu a súčasne chcú zložiť poctu Rómom, ktorí opustili Indiu pred viac ako tisíc rokmi. „Vystúpili sme na vyše 1200 koncertoch vo viac ako stovke krajín po celom svete a vnímame sa ako ‚kultúrni veľvyslanci Rádžasthánu‘.“
Súčasťou vystúpenia sú aj tanečnice. (zdroj: World music festival Bratislava)Na dlhej ceste
O tom, že Rómovia pochádzajú z Indie, sa dlho vôbec nevedelo. Na ich pôvod sa prišlo až na sklonku 18. storočia, aj to vďaka čírej náhode. Pomohla jazykoveda.
