HOTNIANSKE NEMCE. Minulý rok museli festival predčasne ukončiť pre nepriaznivé počasie a bezpečnosť návštevníkov a návštevníčok. Teraz sa však Atmosféra vrátila nielen v plnej sile, ale aj so slnečným počasím. Prvýkrát za 12 rokov existencie na nej vystúpili aj interpreti zo zahraničia.
Musia počítať so všetkým
Po minulom roku sa organizátori vrátili na lúku v Hontianskych Nemcoch organizátori viac pripravení. „Ukončiť festival je jedno z najnáročnejších rozhodnutí, aké usporiadateľ musí urobiť. No bola som extrémne rada, že sme sa tak rozhodli: nech sa deje čokoľvek, musíme robiť také rozhodnutia, ktoré sa postarajú o bezpečnosť návštevníkov,“ spomína na vlaňajšok organizátorka a zakladateľka festivalu Gretka Pavlovová.
„Festivalová komunita nás podržala a podporila. Lístky sa predávali, a tak sme mohli pokračovať ďalej. Necítili sme dôsledky po vlaňajšku,“ poznamenala.
Tento rok sa vedeli na základe minuloročnej skúsenosti lepšie pripraviť na rôzne scenáre, pretože počasie je naozaj nevyspytateľné a premenlivé, ako sa ukázalo na nedávnej Pohode.

Na najväčšom letnom festivale sa 12. júla naplno rozbiehal druhý večer, keď sa trenčianskym letiskom prehnala extrémne silná smršť. Zostali po nej dva spadnuté festivalové stany a viacero zranených, Pohodu sa napokon po niekoľkohodinovom hodnotení situácie rozhodli organizátori predčasne ukončiť.
„Aj my sme rozoberali možné scenáre do väčších podrobností. Veľakrát však môžete byť pripravený na sto percent, no keď príde situácia, ktorú nepoznáte, musíte sa prispôsobiť tomu, čo sa aktuálne deje,“ hovorí Pavlovová.
Mnohí členovia tímu Atmosféry boli súčasťou tímu Pohody, a tak si vymieňali skúsenosti. „Medzi nami a veľkými festivalmi, ktoré sa konajú na letiskách, je rozdiel v tom, že náš areál je menší, všetko je blízko a aj návštevníkov je menej. Tak je potom informovanosť o podobných situáciách oveľa jednoduchšia,“ vysvetľuje Pavlovová, ktorá sa tento rok radila aj s odborníkmi na bezpečnosť či počasie.


Z malého štadiónua na lúku
Hoci v piatok zastihol festival menší dážď, nikoho to neodradilo. Pršalo práve počas koncertu skupiny Korben Dallas. Členovia kapely si Atmosféru pamätajú ešte spred siedmich rokov, keď vystupovali priamo v Hontianskych Nemcoch na malom štadióne, kde sa festival vtedy konal.
Teraz boli na lúke a sami si všimli, ako sa Atmosféra zmenila a vyrástla. Na festival sa po rokoch vrátila aj skupina Billy Barman.
Predviedla sa aj skupina Para, ktorá už skrátka patrí k stáliciam slovenských festivalov. Či už to boli deti na pleciach rodičov, alebo tancujúci dospelí: zdalo sa, akoby neexistoval nikto, kto by skupinu nepoznal. Potvrdila to aj tým, že poslednú pesničku dospievala v dave ľudí.
Hlavný stage uzatváralo zoskupenie Meowlau x Val. Projekt tvoria Laura Jašková a Valentina Vlková a na Atmosféru priniesli intenzívnu, postpunkovú náladu, ktorá roztancovala divákov a diváčky aj v neskoršom čase. Vlková ukázala, že svojimi vokálmi vie nielen sprevádzať Janu Kirschnerovú či skupinu Para, no vie si festival podmaniť aj sama, čo potvrdilo publikum, ktoré poznalo od slova do slova texty jej piesní.
„Veľmi ma prekvapil koncert Meowlau x Val,“ hovorí návštevník Matúš Baláž, ktorý je na Atmosfére štvrtýkrát. „Kvalita ich hudby a performingu na pódiu sa ľahko vyrovnáva svetovým interpretom. Verím, že o nich budeme ešte veľa počuť,“ konštatoval.


Čarovná Atmosféra
Pavlovová je rada, že je lúka bola opäť plná a minulý ročník ľudí neodradil. „Minulý rok sme experimentovali, zvýšili sme počet návštevníkov a návštevníčok. Cítili sme však, že lúka je preplnená. Nevieme ju nafúknuť a súčasne si prajeme, aby ľudia cítili komfort počas festivalu. Má to tu byť totiž vzdušné, pekné a príjemné,“ vysvetľuje Pavlovová.
Preto sa rozhodli tento rok kapacitu znížiť. Atmosféra je rodinný festival, a tak na tritisíc dospelých návštevníkov rátajú ďalších tisíc detských hostí. Aktuálny počet návštevníkov je podľa nej vhodný a chceli by ho dodržiavať aj do budúcnosti.
Tento rok bola témou festivalu „skutočne čarovná Atmosféra“. Možno to znie gýčovo, no názov vychádza z niekoľkoročného prežívania na lúke v Hotnianskych Nemciach. „Atmosféra rastie a zreje. Už dávno nie je len trojdňovým hudobným podujatím. Prináša komunitu a lokalitu, ktorá je výnimočná. Keď sa toto celé spojí, tak sa vytvorí magický moment,“ myslí si Pavlovová.
O jeden z takých momentov sa postaralo aj vystúpenie detského zboru Superar Slovakia, ktorý v sobotu na pravé poludnie vystúpil spoločne so Slovenským komorným orchestrom. Projekt stavia mosty medzi deťmi zo sociálne zraniteľného prostredia a majoritnou spoločnosťou, v zbore vystupujú deti s poruchami učenia, zdravotným znevýhodnením, z vylúčených komunít, vyrastajúce s jedným rodičom, alebo také, ktoré sú z rodín utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajine. Na javisku však medzi nimi rozdiel nevidno.

Získala si lúku svojou mágiou
Niekomu sa môže zdať, že na Atmosfére sa mená v programe z roka na rok opakujú. No ide o zámer. Niektoré kapely k festivalu skrátka patria. Napríklad Martin Geišberg vystupoval už ôsmy rok po sebe. O to zaujímavejšie je pozorovať, že vie na svoj koncert stále prilákať celú Atmosféru bez ohľadu na to, kde a kedy na lúke vystupuje.
Tento rok mal dokonca dva koncerty. Oba však boli iné: zatiaľ čo jeden bol väčší, otvorenejší, druhý bol intímnejší, jemnejší, no stále naplnený jeho špecifickou atmosférou.
Na festivale prvýkrát vystúpili aj interpreti z Veľkej Británie: hudobník Daudi Matsiko a speváčka Caoilfhionn Rose.
Počas jej vystúpenia, ktorému dominovala zmes folku, džezu a melódií typických pre 20. storočie, sedeli ľudia na lúke a hypnotizujúco sledovali kombináciu speváčkinej hudby, ktorá svojou mágiou na lúku zapadla.
„Atmosféra je primárne postavená na slovenskej scéne, ktorá je doplnená tou českou. Návštevníci a návštevníčky chcú počúvať kapely, ktoré majú radi. Preto ich voláme opakovane. No cítila som, že je potrebné obohatiť program o niečo menej známe, no zároveň o niečo, čo bude totožné s našou atmosférou,“ hovorí o zahraničných účastníkoch Pavlovová. Zahraničnými kapelami by chcela festival obohacovať aj do budúcna.

Festival na festivale
Na festivale si tento rok pripomenuli aj hudobníčku Stanku Apfelovú, ktorá zomrela na rakovinu v máji vo veku 35 rokov. Koncert Toddler Punk pre Stanku bol dojímavý a niesol so sebou aj spomienky na jej osobnosť.
Sobotný večer odštartovala Jana Kirschner, pri ktorej nezáleží na tom, kde vystupuje. Či už to bola Stará tržnica v Bratislave, kultúrne centrá po Slovensku, alebo lúka v Hontianskych Nemcoch, stále vie ľudí roztancovať a naladiť na vlnu plnú tanca a spevu.
„Som veľmi vďačná, že ste sem prišli a dúfam, že budete podporovať slovenskú hudbu a slovenské festivaly,“ prihovárala sa Kirschnerová a spomenula aj, ako na Atmosfére kedysi vystupovala na malom pódiu. Vníma, ako festival rastie.
Kirschnerová vie pracovať s publikom a to pozná jej starú aj novú tvorbu. Jej koncerty sú vždy samy osebe malým festivalom a na Atmosféru rozhodne patria.
V sobotňajšej atmosfére pokračovala kapela Medial Banana, ktorá hrá reggae, dancehall, funk aj pop. Kvôli kapele sem prišla aj Michaela Zubáková, ktorou si festival získal práve „atmosférou“. Prišla aj s deťmi a koncertu sa nevedela dočkať. Rovnako ako Kirschnerová, aj Medial Banana, roztancovali celú Atmosféru, k čomu sa neskôr v noci pridal aj slovenský dídžej FVLCRVM.
Ten si svojimi experimentálnymi vystúpeniami nepodmanil len európske rádiá či festivaly, ale aj samotnú Atmosféru, ktorú rozhýbal aj v neskorom nočnom čase. Napriek tomu, že Atmosféra skôr rodinný festival, nič nebránilo ľuďom baviť sa a tancovať na produkciu klubových žánrov, ktorá bola preplietaná popovými linkami.

Život vie byť fajn
Pavlovová si priala, aby ľudia na Atmosfére pocítili aspoň na chvíľu dobro a spokojnosť. Vo svete sa dnes podľa nej deje veľa zlého a je ťažké pred tým uniknúť.
„Mnoho situácií nemáme vo vlastných rukách. Ide však o to, ako sa na svet pozeráme a ako ho prežívame. Chceme ľudí inšpirovať a priniesť im čarovné zážitky. Dúfame, že aj tie ich dokážu vrátiť k ľudskosti, k tomu dobrému, čo má v sebe každý z nás,“ zdôrazňuje Pavlovová.
Súčasťou festivalu bola tento rok i téma duševného zdravia. Dôležitá je aj pre samotnú organizátorku festivalu, ktorá nedávno zažila vyhorenie. Atmosféru organizuje vo svojom voľnom čase, no táto aktivita už dávno presahuje limity voľného času. Začiatkom tohto roka si preto dopriala sabatikal, na dva a pol mesiaca odišla do Indonézie.
„Vyhorenie sa ma veľmi týka. Voľno mi pomohlo dočerpať sily a pozerať na veci inak. Práve počas neho som sa inšpirovala v rôznych témach a priniesla ich na festival,“ hovorí. Pavlová dúfa, že si ľudia z festivalu zoberú viacero vecí: okrem iného aj nový pohľad na svet, nové priateľstvá či novú hudbu.
A to sa jej tohtoročnou Atmosférou podarilo.