Žiadna kniha sa mi nepísala tak ťažko, skonštatovala americká spisovateľka Colleen Hoover, keď jej v roku 2016 vyšla kniha Končí sa to nami.
Svojim čitateľom, zväčša vo veku dospievania, dokázala rozprávať o neplodnosti, nevere, posadnutosti druhým človekom, potratoch. Nič z toho ju však nepripravilo na proces, ktorý ju čakal, keď sa rozhodla opísať, aký bol vzťah medzi jej rodičmi a ako prežívala, že bola svedkom domáceho násilia.
V slovenských kinách je práve teraz rovnomerný film, ktorý podľa nej vznikol. Prázdninový čas mu prospel, v médiách sa o ňom veľa hovorí. Najčastejšou reakciou, ktorú vyvolal, sú však prinajmenšom rozpaky.

Tým, čo domáce násilie páchajú, sa zrejme bude páčiť viac, ich obetiam už menej.
Problém nie je len v tom, ako netradične bol poňatý jeho marketing. Ani v tom, ako ho šikovne využila herečka v hlavnej úlohe Blake Lively na to, aby si popri ňom odprezentovala aj svoj vlastný biznis.
Problém bol aj v samotnej knihe.
Tri prejavy násilia
Keby si niekto neprečítal krátky popis k filmu a šiel do kina len tak, približne celú prvú hodinu nebude mať tušenie, že reč bude o domácom násilí.
To, čo prežíva hlavná hrdinka Lily, vyzerá ako romanca. A keby to aj mala byť romanca, bola by to len veľmi nepravdepodobná romanca. Hneď po pohrebe otca sa presťahuje do nového mesta, a ešte v ten večer sa zoznámi s príťažlivým neurochirurgom Ryleom. Má chuť s ním spať, no skôr, ako k niečomu príde, zazvoní mu telefón a musí do práce.
Odíde bez toho, že by si vymenili číslo.