BRATISLAVA. Bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička a Matej Bošňák, ktorý rezignoval z postu ekonomického riaditeľa, sa ohradzujú voči tvrdeniam, ktorými ministerka kultúry Martina Šimkovičová z SNS spochybňuje potrebu rekonštrukcie historickej budovy SND. Na tlačovej besede, ktorú z vlastnej iniciatívy v utorok zorganizovali mimo pôdy SND, reagovali na jej slová.
„My sme sa prednedávnom boli pozrieť v budove starého SND, ozdobe nás Slovákov. Môžem vám povedať, že táto budova je v celkom normálnom stave a tejto téme budeme venovať aj samostatnú tlačovú konferenciu. Bývalý generálny riaditeľ chcel vyčleniť na opravu starého Slovenského národného divadla, ktoré štyri roky spí, päťdesiat miliónov eur,“ povedala Šimkovičová počas tlačovej konferencie po odvolaní Mateja Drličku a šéfky Národnej galérie Alexandry Kusej pred troma týždňami.
Padal strop, divadlá ničil oheň. Ako sa stavala historická budova SND Čítajte K tlačovej konferencii ministerstva do dnešného dňa neprišlo.
Šimkovičová vošla sama a zakázala o tom hovoriť
Ministerka Šimkovičová údajne navštívila historickú budovy SND ešte pred odvolaním Drličku z funkcie. O tejto návšteve ho ako štatutára SND neinformovala a prekvapenému zamestnancovi, ktorý bol v tom čase v historickej budove SND sám, o tom zakázala hovoriť. Na tlačovej konferencii Drlička povedal, že tam obrazne vošla „zadným vchodom“.
Táto návšteva následne viedla k verejnému spochybneniu opodstatnenosti rekonštrukcie, hoci podľa Drličku musí byť už na základe vizuálnej obhliadky každému jasné, že budova potrebuje komplexnú rekonštrukciu.
K uzatvoreniu budovy pre divadelnú činnosť pritom došlo už v máji 2021 a o rok neskôr dokonca bratislavský inšpektorát práce vydal rozhodnutie o úplnom zákaze jej používania. O potrebe generálnej rekonštrukcie sa začalo hovoriť už dávno predtým, ako ju pre havarijný stav uzavreli.
Prvé úvahy vedenia SND o uzatvorení historickej budovy pre jej stav prišli už v roku 2019. Vtedajšou ministerkou bola Ľubica Lašáková (Smer) a generálnym riaditeľom SND Vladimír Antala. Vyplýva to aj zo zápisu z porady o zastavení prevádzky historickej budovy z novembra 2019. Medzičasom sa ministerskom poste vystriedali Natália Milanová (OĽaNO) a Silvia Hroncová z úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Štatutáromi divadla boli Peter Kováč, Matej Drlička a Jozef Švolík. Všetci menovaní podnikali viaceré čiastkové kroky, ktoré smerovali k tomu, aby k rekonštrukcii došlo.
(zdroj: Matej Drlička)Nejde len o SND, zapojené sú tri ministerstvá
Do procesov prípravy rekonštrukcie boli okrem ministerstva kultúry zapojené ministerstvá dopravy a financií, Útvar hodnoty za peniaze či krajský pamiatkový úrad. Ani jedna z týchto inštitúcií nikdy nespochybnila potrebu komplexnej rekonštrukcie historickej budovy SND.
Vláda v roku 2023 schválila začiatok procesu verejného obstarávania na zhotoviteľa projektovej dokumentácie rekonštrukcie s celkovými predpokladanými investičnými výdavkami vo výške 50,9 milióna eur v rokoch 2024 - 2030.
Slová ministerky Šimkovičovej pritom budia dojem, akoby išlo o jednostranné rozhodnutie bývalého riaditeľa Drličku. „Vrátili sme sa teda späť do roku 2019 a zhovárame sa o tom, či je rekonštrukcia potrebná. Ministerstvo arogantne neguje prácu svojich kolegov naprieč rezortmi na základe jednej obhliadky,“ povedal na tlačovej konferencii bývalý ekonomický riaditeľ Matej Bošňák.
(zdroj: Matej Drlička)Šatne sú plesnivé, technika ako z múzea
Od svojho otvorenia v roku 1886 prešla budova troma zásadnými rekonštrukciami. Prvá sa udiala v rokoch 1935 až 1936 a týkala sa výhradne modernizácie divadelnej techniky, ktorá zodpovedala 20. storočiu. Divadelnú budovu však v roku 1944 poznačilo bombardovanie Bratislavy, vznikla trhlina v základovom murive a ohrozená bola statika divadla. K oprave však došlo až v rokoch 1949 a 1950.
Najzásadnejšia rekonštrukcia sa udiala v rokoch 1969 - 1972, keď bolo treba rozšíriť zadný priestor javiska a orchestriska, dobudovať zázemie pre divadlo ako šatne, skúšobne a podobne. V tom čase vznikla k historickému okoliu aj pomerne necitlivá dostavba. Odvtedy však budova neprešla žiadnou zmenou.
„Do budovy na viacerých miestach zateká, pri dažďoch sú opakovane zaplavené skúšobné baletné sály, voda sa dostáva do elektrických rozvodov, čím dochádza ku skratovaniu elektrickej siete. Toalety a sprchy v budove sú v nevhodnom hygienickom štandarde,“ vravel na utorkovej tlačovej konferencii Drlička. „Šatne sú zatuchnuté a plesnivé, baletné sály na mínus treťom poschodí sú bez okien a klimatizácie.“
Zastaraná a priam historická je aj divadelná technika, ktorá sa v divadle používa. Točňa, ktorá prešla opravou pred polstoročím, fungovala nepredvídateľne rovnako ako výťahy na javisko. V budove sú aj v čase digitálnych svetelných pultov stále dostupné iba reflektory, ktorá treba manuálne nastavovať. „Tieto technológie patria viac do múzea,“ povedal Drlička.
(zdroj: Matej Drlička)Rekonštrukcie v Európe stoja stovky miliónov
Na tlačovej konferencii Bošňák a Drlička reagovali aj na kritiku ministerky, že divadlo je už štyri roky mimo prevádzky.
„Odmietam akékoľvek výroky Martiny Šimkovičovej o tom, že Drlička si chce vyčleniť 51 miliónov eur. Ja ako štatutár SND som nemal nijakú právomoc si vyčleňovať nejaké peniaze. To bolo rozhodnutie vlády, ktoré túto potrebnú investíciu schválilo. Podotýkam, že je to investícia do majetku štátu, tej ozdoby Slovákov - ak by som použil slová ministerky,“ vraví Drlička.
O uvoľnenie finančných prostriedkov pritom ministerka kultúry môže požiadať rezort financií najneskôr do 30. septembra 2024. Vyplýva to z uznesenie vlády z júna minulého roku. „Uznesenie vlády je záväzné, ak ho nezruší nejaké iné uznesenie," dopĺňa Bošňák.
Rekonštrukcie divadelných budov sú pritom vo všeobecnosti drahé, zdĺhavé a technicky náročné. Dokazujú to príklady rekonštrukcií iných európskych divadiel. Rekonštrukcia Maďarskej štátnej opery v Budapešti sa uskutočnila v rokoch 2017 až 2022, teda v období pred inflačnou krízou, a stála 150 miliónov eur. Rekonštrukcia Komische Oper v Berlíne prebieha práve v tomto období a jej cena sa po náraste cien stavebných materiálov odhaduje na 500 miliónov eur.
