Počas tridsiatich rokov pôsobenia v Slovenskej národnej galérii (SNG) zažila mnohých ministrov z rôznych strán politického spektra. Historička umenia a kurátorka KATARÍNA BAJCUROVÁ, ktorá jedno desaťročie galériu aj viedla, z nej teraz odchádza.
Rozhodla sa tak po stretnutí zamestnancov s povereným riaditeľom SNG Antonom Bittnerom, ktorého ministerka kultúry Martina Šimkovičová zo SNS uviedla do funkcie v ten istý deň, ako odvolala Alexandru Kusú.
Bittnera rezort kultúry označil za skúseného krízového manažéra a "odborníka na stabilizáciu organizácií a ich rozvoj" s 30-ročnou praxou. "SNG nie je v žiadnej kríze, pracujeme, tešíme sa zo svojej práce, všetci sú na svojich miestach a vedia, čo majú robiť," okomentovala 7. augusta počas tlačovej besedy Bajcurová, keď sa kolektív galérie postavil za Kusú.
"Vo vzduchu je teraz pocit neistoty, sklesnutosti, povestná 'blbá' nálada... Aj preto, že to nechcem podstupovať, nechcem vidieť demontáž odbornosti v priamom prenose, som sa rozhodla odísť. Je to aj symbolické gesto," vysvetľuje s tým, že poprosila kolegov, aby si z nej nebrali príklad, ale aby vydržali čo najdlhšie a obhajovali česť a poslanie svojej práce.
"Prežili sme vládu Vladimíra Mečiara, ministra kultúry Ivana Hudeca, a tomu sa nedalo uprieť, že bol vzdelaný. Mal síce iné názory, predstavy o riadení inštitúcií či rezortu, bolo to búrlivé, no nejako sme tým prešli," spomína Bajcurová s tým, že pri súčasnej garnitúre na ministerstve kultúry sa o žiadnom vzdelaní, či o odbornosti nedá hovoriť. "To je to, čo ma trápi a vnútorne mimoriadne uráža. Že šmahom ruky ničia desaťročia budované inštitúcie. Akoby kultúra bola pre našu spoločnosť natoľko málo dôležitá, že ju môžeme nechať nominantmi SNS zničiť, ponížiť, rozkopať a roztrhať na franforce," hovorí.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo dala výpoveď.
- V čom je situácia v kultúre pri tejto vláde iná.
- Či sa dá diskutovať s ministerstvom kultúry.
- Čo podľa nej stálo za odvolaním Alexandry Kusej z funkcie šéfky SNG.
- Aká je v SNG atmosféra a situácia.
- Či čelila počas svojho pôsobenia v SNG politickým tlakom.
- Ako došlo k ospravedlneniu zamestnancov, ktoré bolo zverejnené na webe SNG.
- Či môže niekto, kto nerozumie umeniu, viesť Národnú galériu.
- Čo ukazujeme prostredníctvom diania v kultúre na Slovensku svetu.
- Aké časy čakajú kultúru na Slovensku.
- Aké budú jej ďalšie kroky.
Šimkovičovej čistky pokračujú. Po Drličkovi z SND končí aj šéfka národnej galérie Kusá Čítajte Prečo odchádzate zo SNG? Je to vaša reakcia na vymenovanie dočasného riaditeľa Antona Bittnera?
O ukončenie pracovného pomeru dohodou som požiadala v deň (9. augusta), keď sme mali ako zamestnanci prvé stretnutie s povereným riaditeľom. V hlave som si to rozhodla trochu skôr, no toto stretnutie ma o tom presvedčilo.
V SNG pracujem 30 rokov. Najprv som bola kurátorka, odborná námestníčka, potom generálna riaditeľka a opäť kurátorka. Myslím si, že som pre túto inštitúciu a slovenskú kultúru urobila dosť práce a vždy bola mojím primárnym a hlavným princípom odbornosť, profesionalita, pravdaže, popri zachovaní hodnotovej a osobnostnej integrity.
To, čo sa nám predstavilo, je niečo, čo je absolútne mimo akejkoľvek odbornosti.
Keď príde človek poverený vedením vrcholnej galerijnej inštitúcie a hneď sa prizná, že nerozumie umeniu, nazve vás umelcami a vyhlási, že všetky umelecké diela majú rovnakú hodnotu (a to sa predstavil ako odborník na čísla!), tak nestačíte žasnúť. Neviete, či ide o zlý vtip.
S pánom Bittnerom som sa osobne nestretla. Žiadosť k 30. septembru som podala preto, lebo mám v galérii rozrobené úlohy, ktoré chcem dokončiť a odovzdať. Nechcem utekať predčasne.
Čo ešte stálo za vaším rozhodovaním odísť po tridsiatich rokoch pôsobenia v SNG?
Svojím spôsobom som už bola na odchode. Po výberovom konaní som sa 1. júla stala generálnou riaditeľkou Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied (SAV). V galérii som tak začala pôsobiť na skrátený úväzok.
Mojím zámerom bolo viac prepojiť akademickú a galerijnú sféru, tiež pripraviť nasledovníčku, junior kurátorku, ešte odovzdať skúsenosti, znalosti a zručnosti v práci so zbierkou. Ja si ctím kontinuitu. Ako sa nedávno vyjadrila bývalá riaditeľka SNG Alexandra Kusá: kontinuita je v našich inštitúciách v kultúre podstatná.
Odborní pracovníci – kurátori, ktorí tvoria výstavy a zbierky SNG sú absolventi odboru dejiny umenia. Ide o vedný odbor, a ten má svoj systém, metodológiu, pravidlá, hovorí Bajcurová. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)V SNG ste pôsobili od roku 1994, boli ste aj riaditeľkou, posledné obdobie ste pôsobili ako kurátorka zbierok moderného a súčasného umenia. Zažili ste aj viacero ministrov či ministeriek kultúry. V čom je situácia pod touto vládnou garnitúrou iná?
Zažila som mnohých ministrov či úradníkov na ministerstve z rôznych politických strán. Nikdy sme v práci nechceli politikárčiť, ako sa nám teraz vyčíta. Keď nás obviňujú, že robíme politiku, ide o klamstvo, nezmysel. Pravdaže, máte svoj osobný politický postoj, ale podstatné sú hodnoty, ktoré v odbornej praxi vyznávate a vyjadrujete.
Dá sa povedať, že sa s každým doteraz dalo diskutovať. Prežili sme vládu Vladimíra Mečiara, ministra kultúry Ivana Hudeca, a tomu sa nedalo uprieť, že bol vzdelaný. Mal síce iné názory, predstavy o riadení inštitúcií či rezortu, bolo to búrlivé, no nejako sme tým prešli.
Pri súčasnej garnitúre na ministerstve kultúry sa o žiadnom vzdelaní či o odbornosti nedá hovoriť. To je to, čo ma trápi a vnútorne mimoriadne uráža. Že šmahom ruky ničia desaťročia budované inštitúcie.
My sme tu na to, aby sme robili svoju prácu na odbornej a profesionálnej úrovni.
Nie sme žiadni umelci. Odborní pracovníci – kurátori, ktorí tvoria výstavy a zbierky SNG, sú absolventi odboru dejiny umenia. Ide o vedný odbor, a ten má svoj systém, metodológiu, pravidlá.
Aké?
Napríklad sa vzdelávate celý život. Umenie neposudzujete podľa toho, či sa vám páči, alebo nepáči. Dejiny umenia disponujú celým zložitým a sofistikovaným systémom hodnotiacich – aj objektívnych kritérií, ale má tu svoje miesto aj subjektívny názor. Vy praxou dospejete k poznaniu, čo je dobré a čo je zlé umenie, a čo umenie už nie je.
Nejde o disciplínu, ktorá by rozhodovala iba na základe osobných kritérií a vkusu. Vo všetkom hľadáme hlbšie historické súvislosti a kontexty.
O tomto sa s terajším ministerstvom kultúry diskutovať nedá?
