Andrej Danko ju označil za tanečnicu pri tyči, Robert Fico zas naznačoval, že zneužíva verejné zdroje. Domáci aj zahraniční kritici na jej tvorbe pritom oceňujú, akým hlbokým témam sa venuje a ako poctivo sú jej inscenácie vybudované. Predchádzajú im roky príprav aj sociologické výskumy.
„Frustrácia mi ako praktickému a racionálnemu človeku je nanič a nikam ma neposunie. Posunie ma, keď budem premýšľať nad tým, čo môžem v tejto chvíli spraviť, aby sme sa tu mali všetci lepšie,“ vraví tanečníčka, divadelníčka a partnerka Michala Šimečku SOŇA FERIENČÍKOVÁ.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vníma aktuálne útoky na svoju tvorbu a prečo ich neberie osobne,
- Ako vznikali jej oceňované inscenácie, prečo ich vznik trvá tak dlho a ako je možné, že sa dokáže točiť okolo vlastnej osi hodinu v kuse,
- Čo by všetci ľudia priali svojim vnúčatám a či sa dá vymaniť z extrémistickej rodiny,
- Prečo je podľa nej frustrácia zbytočná a ako ju prekonať,
- Ako vníma vzdelávanie tanečníkov od desiatich rokov.
Tancovali ste niekedy pri tyči?
V tom zmysle, ako si asi väčšina ľudí predstaví, nie. Nie v bare. Ale zhodou okolností jeden z prvých profesionálnych projektov, v ktorom som účinkovala, využíval na pohyb aj kovovú konštrukciu podobnú lešeniu, na ktorej sme v časti predstavenia tancovali.
Išlo o koprodukciu Tanca Praha a mexickej Company Bajo Luz, choreograf bol čiastočne aj gymnasta, a preto pristupoval k choreografii trochu z inej perspektívy.
To je asi všetko. Ak má niekto nejakú inú vidinu, budem ho musieť sklamať.
Čo s vami robí, keď vás Andrej Danko označil za tanečnicu pri tyči?
Čo si pán Danko myslí o mojej tvorbe a o súčasnom umení celkovo, pre mňa nie je nijako dôležité. Sú iní ľudia, ktorých názor si vážim.
Navyše viem, že tu vôbec nejde o mňa. Ide o pokus diskreditovať môjho partnera. Pokúša sa zvoliť taký slovník, ktorého sa chytí bulvár a ktorý bude žiť ďalej.
Neberiete to teda osobne?
Nie. Navyše, keď trochu sledujete výroky Andreja Danka, musíte vidieť, že na ženy útočí pravidelne. Je to teda väčší problém.
Tak pána Danka, ako aj širšej verejnosti a mali by sme o ňom viac hovoriť. Útoky na ženy sa stávajú bežnou praxou vysokých štátnych predstaviteľov a ich slovník je nimi už úplne presiaknutý.
Je tu ešte iný rozmer a tým je útok na umelkyne ako také. Prečo je podľa vás stále vžitá predstava, že herečky a tanečnice sú automaticky promiskuitné alebo inak morálne chybné?
Čo sa týka tanca, dá sa tomu čiastočne rozumieť. Keď sa historicky pozrieme na jeho úlohu, vždy slúžil na nadväzovanie kontaktov a zbližovanie. Rozumiem tiež tomu, že pre ľudí, ktorí nechodia do divadla, tanec rovná sa diskotéka a tam sa teda deje všeličo. Ja osobne som veľmi rada, ak majú ľudia z pohybu radosť a ak si čas na diskotéke vedia užiť.
A potom je tu taká predstava, že súčasnému umeniu rozumie úplne každý. Je to zvláštne, lebo nikto nemá pocit, že by mal rozumieť atómovej fyzike, ale na interpretáciu súčasného umenia sa cítia všetci.
