Táto séria bude veľmi silná, veľmi ma ľudsky zasiahla, hovorí historička EVA ŠKORVÁNKOVÁ o seriáli Dunaj, k vašim službám, na ktorom spolupracuje ako odborná poradkyňa.
Neraz sa stalo, že v scenári našla priveľké fabulácie. A zakaždým od tvorcov dostala odpoveď, že prvoradá je romantika, postavy a vzťahy medzi nimi. Napriek tomu ju spolupráca veľmi teší a nad jej výsledkami žasne. Rada nachádza cesty, ako dodržať presnosť a zároveň zakomponovať do príbehu s veľkými témami rôzne zaujímavosti a kuriozity.
Pretože vo svete sa dejú aj veci, ktoré sa javia nepredstaviteľne. História je ich plná. Aj tá, čo sa písala na území Slovenska, hoci aj počas druhej svetovej vojny.
V rozhovore sa dočítate:
- čo sa nikdy nemohlo stať tak, ako je to v seriáli Dunaj, k vašim službám,
- čo bolo treba s tvorcami seriálu najviac konzultovať,
- prečo aj neuveriteľné býva v dejinách pravdou,
- prečo nie sú Tiso a Mach zakomponovaní do príbehu,
- akú mala na Tisa spomienku jej babička,
- ako je možné, že Slováci neboli negatívne naladení na vojnu,
- aké mylné predstavy máme o odboji,
- prečo sa v Bratislave Nemci dobre cítili,
- čo si vtedy ženy mohli dovoliť,
- prečo je udávanie pre Slovákov príznačné,
- aký bol Koleník, keď ho stretla s dcérou,
- ako politika zasahuje do vyučovania dejepisu na školách.
Snažili sa vtedy politici vojnu nejako pozitívne prezentovať?
Vojna sa nedá prezentovať pozitívne. Nemožno ľuďom povedať: pripravujete sa na vojnu. Keď nazrieme do dobovej korešpondencie, zistíme, že na toto slovo boli ľudia veľmi citliví. Patrili ku generácii, ktorá si ešte pamätala prvú svetovú, narukovanie blízkych, stratu živiteľov rodiny, obrovský hospodársky prepad, problémy v zásobovaní. Že by mala prísť ďalšia, to nechceli počuť.
Propaganda im to podávala inak, s inými emóciami. Prízvukovali sa v nej slová ako spravodlivosť, nastolenie nového poriadku, odstránenie krivdy, získanie toho, čo je naše. Napríklad účasť slovenskej armády na vojne proti Poľsku v septembri 1939 sa prezentovala ako znovuzískanie slovenských území, ktoré Poliaci získali po podpise mníchovskej dohody od Československa. Na to ľudia počuli.
Tvorcom seriálu Dunaj sa podarilo dobre zachytiť, že nálada obyvateľstva nebola v septembri 1939 vyslovene negatívna. Vojna bola vnímaná ako spravodlivé a najmä rýchle riešenie.
Áno, v Dunaji najprv život hlavných postáv plynie ďalej. Kedy ľudia začali cítiť prvé dosahy druhej svetovej vojny?
Najprv doznievala eufória zo vzniku slovenského štátu. Mnohým priniesla úľavu po napätom roku 1938, keď počas sudetskej krízy a viacerých mobilizáciách hrozil konflikt s Nemeckom. Po vyhlásení štátu sa Nemecko stalo ochrancom a garantom slovenského štátu a politici to ľuďom takto prezentovali. Krajina žila svojím životom. Obyvateľstvo síce postupne stratilo nadšenie z vlastného štátu, no nestavalo sa na odpor. Napokon, vojna sa v roku 1940 dotýkala najmä západnej Európy.

Dosahy vojny začali ľudia na Slovensku pociťovať až v roku 1941, keď sa pripravoval a realizoval plán Barbarosa. V roku 1941 nastala na Slovensku najväčšia zásobovacia kríza. Chýbala múka, ľudia ukrývali svoje zásoby, nechceli ich odpredávať štátu. No aj vtedy si režim pomohol propagandou, ktorú už mal v slovenskom prostredí odskúšanú. Predstavil obraz židoboľševizmu alebo komunizmu, ktorý ničí dušu ruského človeka a odopiera mu vieru v Boha.
Propaganda cielila na slovenské obyvateľstvo, ktoré bolo hlboko veriace. Katolícka cirkev už v medzivojnovom období poukazovala na boľševizmus a komunizmus ako na neakceptovateľnú ideológiu v kázňach aj encyklike O bezbožníckom komunizme – Divini redemptoris. Svätá stolica však už v medzivojnovom období s nevôľou komentovala aj postavenie katolíckej cirkvi v nacistickom Nemecku.
Dá sa povedať, že kostoly boli popri rozhlase a novinám dôležitým médiom?
Nepochybne, ale ťažko sa to dokladá. Nevieme rekonštruovať, ako niektorí kňazi sprostredkovávali veriacim propagandu. Propaganda sa však veľmi dobre rekonštruuje na konkrétnych textoch v novinách, ako boli Gardista, Slovák, ale aj v časopisoch určených pre rôzne profesijné skupiny. V tom období vychádzali rôzne ekonomické a hospodárske periodiká, duchovná tlač aj časopisy pre ženy či mládež. Dôležitú úlohu v propagande zohrali veľkoformátové ľudové noviny, ktoré boli umiestňované na verejné priestranstvá.
Lahodí vám Dunaj ako historičke?
Považujem koncept Dunaja za veľmi zaujímavý. Nesie tému, ktorej sa odborne venujem a keď vidím, ako ju tvorcovia dokážu ponúknuť divákom, žasnem. Niektoré veci sú v ňom nepresné, no nie vždy má zmysel sa o ne so scenáristami sporiť.