Ukazujú premenlivosť hudby a nehrajú len na istotu

Taliansky, francúzsky, anglický, španielsky, český večer. Slovenská filharmónia štartuje svoju 76. sezónu a v nej sa objavia aj hudobné programy, naviazané na konkrétnu krajinu. Ani slovenskí skladatelia však chýbať nebudú, vrátane tých súčasných.

Ešte stále sme v Roku českej hudby, aj preto zaznie na slávnostnom koncerte k 75. výročiu založenia Slovenskej filharmónie Dvořákov Karneval. Spolu s tým sa však v premiére predstaví aj dielo Ľubice Čekovskej Dom hudby v siedmich obdobiach, ktoré vzniklo práve pri príležitosti výročia filharmónie. V bratislavskej Redute ho predvedú 24. a 25. októbra.

Po Čekovskej aj novinka od Breinera

Premiér nových slovenských diel však bude viac. Okrem Čekovskej sa už v novembri predstaví dielo Petra Breinera Suita z baletu Majster a Margaréta „Diabol v Moskve“ podľa románu Michaila Bulgakova. „Breiner napísal balet pre Slovenské národné divadlo, ten sa však nezrealizoval. Ponúkli sme mu, že ak spracuje túto hudbu do koncertnej podoby, radi dielo uvedieme,“ ozrejmuje dramaturg Slovenskej filharmónie Juraj Bubnáš. S tým, že Breiner bude koncert aj dirigovať.

V januári budúceho roku príde na rad ďalšia premiéra – Divina belezza (Božská krása). Autorom je v tomto prípade Egon Krák, ktorý skladbu napísal na tému Petrarcových sonetov.

Paradoxne, tvorba slovenského skladateľa napojí poslucháča na talianske prostredie. Božská krása bude totiž súčasťou taliansky koncipovaného večera. Zaznie počas neho aj Schubertova Talianska predohra a Mendelssohnova Talianska symfónia.

Návrat bývalých šéfdirigentov a aj Valčuha

Z Talianska je len na skok do Francúzska a vo filharmónii je to ešte bližšie. Jej bývalý šéfdirigent Emmanuel Villaume sa vráti do Bratislavy a bude viesť francúzsky večer s dielami Debussyho, Berlioza a Gounoda. „Práve Gounodova Omša sv. Cecílie sa tu už dlho nehrala,“ pripomína Juraj Bubnáš.

Do tohtoročného programu zasiahne aj ďalší bývalý šéfdirigent Slovenskej filharmónie – James Judd decembrovým anglickým koncertom. Zaznie síce aj dielo Felixa Mendelssohna Bartholdyho, ktorý pochádzal z Nemecka, ale veľa cestoval a k jeho inšpiráciám sa pridalo aj Anglicko a Škótsko. „Morská nálada jeho hudby sa nám hodila ako spojovník k Brittenovi a Edwardovi Elgarovi,“ poznamenáva Bubnáš.

Pri krajinárskych a prírodných inšpiráciách sa hodí spomenúť Alpskú symfóniu, veľkolepé dielo Richarda Straussa, ktoré poriadne preverí orchester Slovenskej filharmónie. Do kombinácie s ním sa dostane Samuel Barber s koncertom pre husle a orchester. Dôvod nebol iba praktický, takže sa netýkal len vhodnej dĺžky. „Hľadali sme hudobné súznenie. Barberova hudba je veľmi pekná, tiež má rád zvukomalebnosť opisu prírody a zhodou okolností toto dielo vznikalo vo Švajčiarsku, takže k Alpskej symfónii sa veľmi dobre hodí,“ ozrejmuje Juraj Bubnáš.

A čo si pre bratislavské publikum pripravil slovenský dirigent s medzinárodným renomé Juraj Valčuha? V jeho prípade to bude zaujímavá kombinácia známeho s menej známym. Do druhej kategórie patrí francúzsky skladateľ Florent Schmitt, na Slovensku zatiaľ len postupne objavovaný. Bubnáš však považuje jeho Žalm 47 pre soprán, miešaný zbor, organ a orchester, ktorý odznie v Redute, za špeciálne dielo. „Na koncerte ho spojíme s dvomi baletnými hudbami – Stravinského a Prokofievovou,“ dodáva dramaturg filharmónie.

Z Nezodpovedanej otázky priamo do Osudovej

Juraj Bubnáš pripomína aj veľa ďalších hudobných ťahákov z nastávajúcej sezóny, ale za špeciálny označuje koncert pod vedením českého dirigenta s medzinárodným renomé Tomáša Netopila.

Dramaturgovia Kristína Gotthardtová a Juraj Bubnáš. (zdroj: Peter Brenkus)

„V tomto prípade ide o zvláštnu, temnejšiu tému. Zahráme Janáčkovho Tarasa Buľbu a Musorgského Piesne a tance smrti, čo naozaj nie je zábavná hudba. A k tej ťaživej téme je ešte Beethovenova Osudová. Ešte pred ňu si pán Netopil vybral skladbu Charlesa Ivesa Nezodpovedaná otázka, ktorá plynulo prejde do Osudovej,“ približuje Bubnáš s tým, že pôjde o večer v duchu zamyslenia sa o vážnych témach. Uskutoční sa 30. mája budúceho roka.

„Práca dramaturga je dá sa povedať zložitá. Chce si udržať návštevnosť a zároveň ponúkať aj niečo nové. Žiaľ, ľudia stále fungujú prevažne na princípe známych mien,“ hovorí Kristína Gotthardtová, dramaturgička komorných cyklov v Slovenskej filharmónii.

V programe nepracuje len s veľkými menami, keď volí skôr diela, ktoré nie sú notoricky známe. „Snažila som sa do programu zakomponovať aj tvorbu slovenských skladateľov a zároveň hudbu 21. storočia, azda tak publikum získa nové poznanie.“

Hudba slovenských skladateľov

Novinkou bude aj pilotný projekt komorných koncertov Camerata Philharmonica Slovaca, na ktorých budú hrať hudobníci z orchestra SF. „V prvej polovici koncertu bude hrať skupina viol v rôznych obsadeniach, v druhej polovici zas celá sekcia trombónových nástrojov a tuba,“ ozrejmuje Gotthardtová. „Pri violistoch sme zaradili aj skladbu Ilju Zeljenku napísanú pôvodne pre teleso Komorné violy z Lipska. Na Slovensku sa dielo dlho nehralo, kontaktovali sme Hudobný fond, ktorý pomôže s prepisom nôt, snažíme sa toto dielo oživiť.“

Čo sa týka klavírnych recitálov, v programe sezóny ich bude päť a aspoň jeden z nich chcela mať Gotthardtová neštandardný. Bude ho tvoriť novodobá klasika. Sólista Miroslav Beinhauer uvedie aj skladbu slovenského autora pôsobiaceho v Španielsku Adriana Demoča. Dramaturgička vysvetľuje, že večer bude ladený v duchu minimal music, s repetitívnou klavírnou hudbou.

Čo sa týka domácich skladateľov, zaznie napríklad aj Daniel Matej, Alexander Moyzes, mimo klavírnych koncertov to bude Ján Levoslav Bella, Michal Motýľ, Mikuláš Schneider-Trnavský alebo rusko-slovenský autor Jevgenij Iršai. Jeho piesňová tvorba zaznie v interpretácii Márie Porubčinovej a Róberta Pechanca.

Šanca spoznávať

Do programu sa podarilo zaradiť aj vynikajúce české sláčikové kvarteto Zemlinsky quartet, ktoré 14. januára uvedie Beethovena, Dvořáka a Bellu.

Ako vidno, v nastávajúcej sezóne nebude núdza ani o tie veľké a známe mená klasickej hudby. Nebude to však len o nich, ako už spomenula Kristína Gotthardtová. A čo očakáva od tejto kombinácie starého s novším a známeho s neznámym a nehraným? „Možno si ľudia povedia, že niektorej časti hudby až tak nerozumejú, pretože ju ešte toľko nepočuli. Takto si však možno lepšie uvedomia premenlivosť hudby a rozdiely medzi jednotlivými skladateľmi a storočiami.“