„Mnohé diela, ktoré na koncertoch uvádzame, sú známe aj niekoľko storočí a napriek tomu sú stále populárne a žiadané. Musíme ich však ponúkať v prvotriednej interpretačnej kvalite a vedieť s nimi dobre dramaturgicky pracovať,“ hovorí generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner a dodáva: „V tomto má klasická hudba prednosť pred relatívne krátkym životom popovej hudby.“ V rozhovore zároveň približuje spôsoby, ako si Slovenská filharmónia pripomenie 75. narodeniny svojho orchestra.
V uplynulej sezóne sa udialo nepochybne veľa vecí nielen v živote samotnej filharmónie, ale aj v kultúre ako takej, keď na ministerstvo kultúry prišlo nové vedenie. Ako teda vnímate uplynulú sezónu Slovenskej filharmónie a čo očakávate od tej novej?
„Polojubilejná“ 75. koncertná sezóna v Slovenskej filharmónii prebehla po umeleckej stránke veľmi úspešne. Či to boli koncerty v Bratislave, ktoré sa začali open-air podujatím na Námestí slobody, kam prišlo vyše šesťtisíc ľudí, úspešný medzinárodný festival BHS, zahraničné zájazdy našich troch telies v Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku, Turecku, Japonsku, Švajčiarsku, Česku, ako aj koncerty v Piešťanoch, Nitre, Košiciach a ďalších mestách, to všetko dopadlo naozaj veľmi dobre. Zvýšil sa nám počet abonentov a aj publika na podujatiach v rámci koncertných cyklov vrátane tých pre mladých i pre deti predškolského veku.
Po takmer dvoch rokoch sme ukončili rekonštrukciu strechy Reduty a prevzali do správy prevádzku Domu umenia v Piešťanoch. Obe budovy sú národnými kultúrnymi pamiatkami a starostlivosť o ne je veľmi náročná.
Dokončili sme novú nahrávku kompletného symfonického diela slovenského autora Jána Levoslava Bellu a vydali album z live koncertu zo slávnej Suntory hall v Tokiu. Zrealizovali sme 58. ročník Piešťanského festivalu, ako jediní na Slovensku uvádzame priame kino-prenosy z Metropolitnej opery v New Yorku, spoluorganizujeme Piešťanské organové dni, detský festival Zázračný oriešok a mnohé ďalšie podujatia.
Od nadchádzajúcej sezóny očakávame, že bude rovnako úspešná, bohatá na projekty a zážitky a pre našich návštevníkov umelecky ešte atraktívnejšia, ako tá uplynulá.
Filharmónia má stabilný okruh svojich priaznivcov, ale hľadá zároveň marketingové a programové cesty, ako prilákať tých nových?
Už dávno neplatí, že sa len pasívne čaká na diváka, ktorý si náhodne nájde cestu na koncert s programom, ktorý sa mu zapáči. Našu ponuku kreujeme na základe detailne prepracovanej dramaturgie, ktorej definitívnej podobe predchádzajú dlhé stretnutia a rozhovory s tímom tvorcov, často dopĺňané aj o nočné e-maily či sms, plné momentálnych nových nápadov. Ponuka musí byť pestrá, mala by sa vyhýbať opakovaniu titulov z predošlých sezón a zároveň má prinášať nových špičkových interpretov. Podstatnú časť programov tvoria nové diela slovenských autorov, ktorých tvorbu SF často iniciuje a uvádza ako premiéry.
Okrem klasických marketingových postupov využívame sociálne siete, elektronické médiá, cielené tematické kampane i priame oslovenia skupín divákov, ktorých vkus a túžby poznáme z rôznych prieskumov. Profesionálne odbornú prácu sa vždy snažíme odviesť aj pri koncertoch pre detských návštevníkov, ktorí veríme, že raz budú tvoriť základ nášho publika.
Koncerty SF sa streamujú a sú dostupné zdarma na našej web stránke. Jeden z takých projektov sme zrealizovali v spolupráci s Bratislavským chlapčenským zborom pod názvom „Príbeh hudby Slovenskej filharmónie“. V priamom prenose ho naraz videlo a počulo 28-tisíc mladých študentov v školách na celom Slovensku.
Myslíte si, že potenciálne publikum klasickej hudby je zákonite limitované alebo je ten potenciál oveľa väčší? A spájajú sa v tomto smere nejaké špecifiká s naším regiónom?
Potenciál publika klasickej hudby je určite veľký, no v mnohom závisí aj od všeobecného kultúrneho rozhľadu, vkusu a vzdelanosti ľudí. Mnohé diela, ktoré na koncertoch uvádzame, sú známe aj niekoľko storočí a napriek tomu sú stále populárne a žiadané. Musíme ich však ponúkať v prvotriednej interpretačnej kvalite a vedieť s nimi dobre dramaturgicky pracovať. V tomto má vážna, či lepšie povedané klasická hudba prednosť pred relatívne krátkym životom popovej hudby. Tá musí dnes často „bojovať“ o diváka nielen hudobnými, ale aj výraznými vizuálnymi efektmi, pričom niekedy ide o hity jedného leta či sezóny.
Vo všeobecnosti preferuje naše publikum repertoár z obdobia klasicizmu, romantizmu a prvej polovice 20. storočia. Obľúbené sú aj oratoriálne skladby s veľkým zborom a vokálnymi sólistami. Mladší diváci sa intenzívne zaujímajú o koncerty filmovej hudby, ale aj ďalšej súčasnej tvorby, ktorá prináša nové zvuky, harmónie a originálne spracovania rôznych tém. Rodiny veľmi radi prichádzajú na vianočné koncerty, plné nádherných národných i svetových kolied.
A hudba, ktorá je vždy blízka srdcu nášho poslucháča, pochádza z pera slovenských skladateľov. Tituly ako „Musica slovaca“ od Ilju Zeljenku s inšpiráciou z Čičmian, štylizované tance všetkých regiónov Slovenska od Alexandra Moyzesa, Ľudovíta Rajtera, zbory Eugena Suchoňa či Ivana Hrušovského, ale aj nové skladby našich domácich autorov patria k veľmi obľúbeným.
Tento rok si Slovenská filharmónia pripomína 75. výročie svojho vzniku. Bude to reflektovať aj inak ako vo svojom hudobnom programe?
Sú to 75. narodeniny orchestra Slovenská filharmónia, ktoré spomínate. Okrem októbrových slávnostných koncertov, na ktorých zaznie pod taktovkou nášho šéfdirigenta Daniela Raiskina svetová premiéra diela Ľubice Čekovskej Dom hudby v siedmich obdobiach, pripravujeme v spolupráci s STVR nový dokument o orchestri, publikáciu historických fotografií, vydanie nového CD s nahrávkami skladieb domácich autorov, rozhovory, prednášky, stretnutia s publikom a ďalšie podujatia. Budú dobrou príležitosťou môcť bližšie spoznať život Slovenskej filharmónie a jej členov, ako ho prežívajú na koncertnom pódiu i v zákulisí.
