SAN SEBASTIÁN. Kedysi bol sex takou veľkou témou, že ľudia šli húfne do kina, keď sa v ňom objavil erotický film. Veľa na tom nezmenilo ani AIDS. Mladí sa síce ochorenia báli, sotva sa však našlo niečo, čo by ich zaujímalo viac.
Dnes? Noviny a časopisy plnia články o tom, že sme sa prestali dotýkať, žijeme sami a na to, aby sme mali sex, potrebujeme podporu drog.
Telesné vzrušenie sa vytratilo.
Režisérka Audrey Diwan pochádza z krajiny, kde sa v roku 1973 nakrútil film Emmanuelle. Vtedy ešte nežila, ale vie, že konzervatívna vláda ho považovala za taký nebezpečný, že ho najprv držala v trezore.
Ty spávaš so ženou v prechode? pýtali sa jej mladého milenca. Po rokoch hanby pomstila svoj rod Čítajte To, že nakrútila film s rovnakým názvom a rovnakou hrdinkou, neznamená, že sa pokúšala jeho úspech napodobniť. Naopak, viedol ju pocit samoty, ktorý v životoch mladých ľudí nahradil radosť z intímnych vzťahov. A filmové médium využila na to, aby ukázala, aké má mladá žena možnosti, ak chce ešte niekedy telesné dobrodružstvo zažiť.
Diwanová vraví, že príbeh, ktorý prišla predstaviť na festival v San Sebastiáne, je úplne novou verziou Emmanuelle. Takou, ktorá je hodná 21. storočia.
S každým môže mať sex, ale žiadny nie je dobrý
Pôvodnú Emmanuelle nakrútil Just Jaeckin inšpirovaný knihou thajsko-francúzskej spisovateľky Emmanuelle Arsanovej. Boli to erotické zážitky mladej ženy v Thajsku, kde jej manžel zastával pozíciu veľvyslanca.
Za dobrodružstvo považovala sexuálne skúsenosti so ženami alebo s úplnými cudzincami na nezvyčajných miestach. Napríklad v záchodovej kabínke lietadla.
Nová Emmanuelle zažije sex v kabínke na ceste do Honkongu, kam cestuje na služobnú cestu. Pracuje pre sieť luxusných hotelov. Hodnotí ich kvalitu, upozorňuje na slabé miesta v službách i v personáli.
Je krásna a vedomá si toho, že aj jediným jemným gestom dokáže vyzvať akéhokoľvek muža, aby ju nasledoval a mal s ňou sex.
