SAN SEBASTIÁN. Keď sa to stalo prvýkrát, nedokázal dokončiť svoju ďakovnú reč. Rozplakal sa. Nechcelo sa mu veriť, že ho na prestížnom festivale v San Sebastiáne uznali za hodného ceny pre najlepšieho herca.
Dostal ju vtedy hneď za dva filmy naraz: Spočítané dni a Detektív a smrť.
Odvtedy prešlo presne tridsať rokov a Javier Bardem je nespochybniteľne jednou z najväčších osobností, aké Španielsko a svetová kinematografia má.
"Javier je ten najlepší brat a najlepší herec na celej planéte," povedala jeho sestra Monica, keď sa v najväčšej filmovej sále v meste postavila medzi tých, čo mu prišli odovzdať čestnú cenu festivalu.
Bardem ju mal dostať už minulý rok, no neprišiel. Chcel byť solidárny so štrajkujúcimi tvorcami v Hollywoode.
Aj tento rok si stanovil isté podmienky: neželal si, aby mu cenu odovzdali filmové hviezdy. Navrhol, aby to boli jeho brat, sestra a učiteľ, ktorý ho previedol prvými krokmi v divadle.

Bardemova empatia a hrôza z Izraela
"Obrovským darom Javiera je empatia," povedal Juan Carlos Corraza, jeho učiteľ.
Bardem vo svojej reči vzápätí vysvetlil, prečo ho v slávnostnej chvíli chcel mať pri sebe. "Ľudia si zvyčajne myslia, že herectvo je založené na predstieraní a manipulácii s divákom. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Herectvo je umením pravdy."
A k pravde mu dal kľúč práve jeho divadelný mentor.
""Naučil ma vnímať druhých. Počúvať ich a pozerať sa na nich. Pochopiť ich a neprojektovať si do nich svoje ego," vraví.
Niekoľko hodín pred tým, ako si šiel po cenu, sa v San Sebastiáne stretol s novinármi. Nebál sa hovoriť o politike.