Les je mŕtvy. K nebu sa týčia už len vyschnuté pahýle stromov. Zvieratám už nestačí ich prirodzená kamufláž a pred ľuďmi sa skrývajú do neutešených vojenských maskáčov.
Brloh, v ktorom si jazvec prezerá porno časopis, pripomína protiatómový kryt.
V tomto ponurom lese ako oheň svieti líška. Neskrýva svoju krásu, energiu, sexualitu, dôvtip ani chuť prežiť aj skazu. Jej túžba po láske a živote sa nesie ponad všetky temné výjavy. Lenže ľudia až príliš bažia po jej kožuchu aj po jej slobode.
Opera Příhody lišky Bystroušky, ktorou Slovenské národné divadlo otvorilo túto sezónu, je výnimočná. Nielen preto, že na našej prvej scéne spojila umelcov, ktorí Slovensko reprezentujú predovšetkým v zahraničí, ale aj preto, že réžia Slávy Daubnerovej úplne rozbíja doterajšiu interpretačnú tradíciu.
Storočné dielo Leoša Janáčka o prešibanej líške sa dosiaľ takmer výlučne inscenovalo ako idylická, hravá opera pre detského diváka. Nič z toho po Bystrouške v SND už nemôže platiť.
Toto nie je rozprávka o zvieratkách
„Ja som sa domov nevrátila preto, aby som ľudí len zabávala. Chcem robiť umenie, ktoré je pravdivé, ktoré si nezatvára oči pred realitou. Také, ktoré sa ľudí dotkne, pretože sa v ňom nájdu, a v ktorom nájdu aj svet, v ktorom dnes žijú,“ povedala pred prvou premiérou v sobotu obecenstvu režisérka Daubnerová.
Naša bezpochyby najúspešnejšia režisérka etablovaná v zahraničných operných domoch tak reagovala na slová ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, že ľudia sa chcú v divadle zabaviť.
