SAN SEBASTIÁN. Ak o mne pochybujete, vyskúšajte si ma. Keď prišla Hildegart Rodríguez do redakcie najväčších španielskych novín s analytickým článkom o slobodnej ženskej sexualite, nikto nechcel veriť, že by jeho autorkou bola ona.
Mala iba šestnásť rokov.
No keď jej šéfredaktor začal klásť kontrolné otázky, pochopil, že ho nikto iný nemohol napísať. Sebavedomé dievča vedelo viac ako on, bez problémov citovalo Freuda, Nietzscheho aj Marxa.
Bol začiatok tridsiatych rokov minulého storočia, Španielsko sa zmenilo na republiku a hlasov, akou bol ten je, bolo v atmosfére zmien treba.
Hildegart preto okamžite dostala pozvánku do ľavicovej strany a po krátkom váhaní ju aj prijala.
Kto vie, kam by to bola dotiahla, keby v osemnástich rokoch tragicky nezahynula. Nielenže písala mimoriadne fundované články. Veľmi rýchlo jej začali vychádzať aj knihy a prekladať do angličtiny.
O jej názory na rovnosť a ľudské práva sa zaujímal H. G. Welles aj britský sexuológ Havelock Ellis, ktorý jej neskôr dal meno Červená panna.
Zázračné dieťa, tak sa o nej dodnes v Španielsku hovorí.
No ešte zaujímavejšia bola jej mama. Lebo to ona ju všetko naučila – a aj ju potom troma presne mierenými ranami z revolvera zabila.
Muž? Neopováž sa
Aurora Rodríguez mala svoju dcéru ako projekt. Eugenický experiment. Chcela z nej mať prvú slobodnú ženu.
