SAN SEBASTIÁN. Chcem byť dobrou matkou a získať Oscara, povedala vo svojom prvom rozhovore pre Playboy Pamela Anderson.
Vyslúžila si za to nemálo posmeškov, v zábavnom priemysle nebola nikým iným len erotickou fantáziou a sexsymbolom. Za to, že pózovala nahá a stavala na svojej zmyselnosti, znášala verejné ponižovanie.
Dlho trpela tým, že vonkajší svet má o nej úplne iný obraz, ako sa videla ona sama, a že len málokto rešpektuje jej súkromie.
Keď sa vo veľkom začalo šíriť uniknuté video z jej spálne, mnohí si dokonca mysleli, že za tým bola ona sama. Ešte aj sex s manželom chce speňažiť, vyčítali jej.
Vlani vznikol dokumentárny film Pamela: Príbeh lásky. Úprimne v ňom hovorila o tom, čo všetko jej v živote ublížilo, a o čom sníva. Ešte je čas žiť inak, vravela odhodlane. S inou kariérou, iným imidžom, v iných podmienkach. No keď dostala otázku, kto v skutočnosti je a ako sa má, nemala jednoznačnú odpoveď.

"Neviem. Skúste sa ma spýtať o týždeň. Niekedy sa mi zdá, že žijem, niekedy si myslím, že už som dávno mŕtva."
Pred dvoma dňami pricestovala na jeden z najväčších filmových festivalov na svete, do San Sebastiánu. Vítali ju tu ako veľkú hviezdu, ktorá neprišla len tak na návštevu. V súťaži je film The Last Showgirl a ona v ňom má hlavnú úlohu.
Žena, ktorej berú dôstojnosť
Je to trpký príbeh. A veľmi sa podobá na ten jej.
Koľko máš rokov? pýta sa všetkých kandidátok muzikálový režisér na konkurze. Tridsaťšesť, odpovedá Shelly. Nie, prepáč, zaklamala som. Mám štyridsaťdva a som veľmi nervózna. Dávno som na žiadnom konkurze nebola.
Tak ako Pamela aj filmová Shelly má vyše päťdesiat.