BRATISLAVA. Postava sa skrýva v pršiplášti, uzatvára sa do seba, chráni sa. Má svoj bezpečný priestor vo svete virtuality a anonymity. Aj o tom hovorí výtvarné dielo Miroslava Sandanusa Safe, ktoré zvíťazilo v súťaži Maľba 2024.
„Ústredným motívom je postava v priesvitnom pršiplášti, ktorý symbolizuje uzatvorenosť, stiesnenosť, izolovanosť, stratu kontaktu s okolitým svetom. Autor reaguje na súčasný spôsob života, citlivo vníma, ako sa vo svete posilňuje individualizmus,“ hovorí odborná poradkyňa súťaže Nina Gažovičová.
Uvedomuje si, ako ľudia v živote strácajú sociálne cítenie, nevedia spolupracovať, komunikovať. Vníma, že človek súčasnosti môže mať skutočný problém socializovať sa. „Ľudia medzi sebou nekomunikujú, každý prežíva realitu anonymne, sám pre seba – vo svojom individuálnom svete. Sú uzavretí vo vlastnom pršiplášti, v akejsi „bubline“ – v ktorej si vytvárajú predstavy a ilúzie o svojom pohľade na život," pokračuje Gažovičová.
Koncom júla vybrala medzinárodná porota z viac ako 90 prihlásených talentov finálovú dvadsiatku. Vo štvrtok 3. októbra vyhlásila trojicu najlepších.
Tohtoročný výber podľa Gažovičovej opakovane potvrdzuje, že maľba je nástrojom komunikácie dôležitých a v spoločnosti neraz prehliadaných tém. „Mladí ľudia sú vnímaví a s odvahou tematizujú vlastné i všeobecnejšie problémy nášho prostredia, planéty,“ konštatuje.
Na druhom mieste sa umiestnila Nikola Šušovicová a na treťom Šimon Tóth. S ocenením je spojená aj finančná odmena spolu vo výške 30-tisíc eur. Diela dvadsiatich finalistov súťaže Maľba 2024 sú sprístupnené na výstave v bratislavskej galérii Nedbalka do 10. novembra.
Fascinovali ho enviromentálne témy, no obracia sa aj na človeka
Víťazi 19. ročníka súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB
1. miesto: Miroslav Sandanus
V rokoch 2014 – 2021 študoval v Otvorenom ateliéri maľby Rastislava Podobu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Za svoju diplomovú prácu získal cenu rektora. Je viacnásobným finalistom súťaže Maľba (2020, 2021, 2022, 2023, 2024), pričom už pri svojom debute v roku 2020 obsadil tretie miesto. V roku 2022 získal Cenu Martina Benku. V ostatných rokoch sa prezentoval na početných samostatných a skupinových výstavách doma i v zahraničí. Žije a tvorí v Žiline.
2. miesto: Nikola Šušovicová
V rokoch 2014 – 2020 študovala na Vysokej škole výtvarných umení, v ateliéri Daniela Fischera a neskôr Rastislava Podhorského. Na prelome rokov 2017 a 2018 absolvovala zahraničný študijný pobyt na Vilnius dailes akademija v Litve a v roku 2019 na Akademija umetnosti Novi sad v Srbsku. Predtým študovala na Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho propagačné výtvarníctvo.
3. miesto: Šimon Tóth
V rokoch 2017 – 2023 študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici, na katedre maľby v ateliéri STARTUP doc. Triašku. Predtým v rokoch 2013 – 2017 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach, odbory propagačné výtvarníctvo a dizajn.
Víťaz Miroslav Sandanus je viacnásobným finalistom súťaže Maľba. Pri svojom debute v roku 2020 obsadil tretie miesto a v roku 2022 získal Cenu Martina Benku.
Sandanus sa uviedol na domácej scéne so súborom diel s environmentálnou tematikou, ktorá je naliehavá a vnímaná veľmi citlivo. Fascinovali ho skládky, odpad, poveternostné zmeny, ničenie planéty.
V ostatnom období sa podľa Gažovičovej jeho záujem obracia skôr k človeku a jeho aktuálnym problémom. Stále však ostáva prítomné jeho previazanie s prírodou. „Sandanusov prístup k maľbe je takpovediac ,klasický‘, zvyčajne pracuje s monochromatickým farebným spektrom – najmä preto, aby diváka, ktorý pozerá na jeho dielo, ešte viac vtiahol do atmosféry obrazu,“ vysvetľuje.
Ako pokračuje, autor takto núti diváka zamyslieť sa, zastaviť – precítiť a zároveň prehodnotiť vnímanie okolitého sveta.
Porota sa podľa porotcu Petra Megyešiho zhodla, že ide o vynikajúcu maľbu z hľadiska samotných maliarskych kvalít.
„V maľbe sa podarilo skĺbiť pocity ohrozenia či sociálnej izolácie súčasníkov. Vytvára prepojenie rôznych ambivalencií, v ktorých sa pohybujeme v období prežívaných polykríz,“ povedal Megyeši s tým, že ide o maľbu s odkazom na tradíciu maľby, maliarske postupy či kompozičné riešenia.
Ukazuje reálnu slovenskú spoločnosť
Reakcia na trpkú realitu našej krajiny. Aj tak sa dá opísať finálová maľba Odborník debutantky Nikoly Šušovicovej, ktorá sa vo svojej tvorbe vyjadruje prednostne maľbou.
„Slúži jej ako priestor na otázky, ktoré ju trápia, zahlcujú myseľ, ale zároveň svoju pozornosť upriamuje na výber vhodných výrazových prostriedkov,“ opisuje Gažovičová. V minulosti sa výrazne zaoberala priestorom - maliarskym aj reálnym – a predmetmi, ktoré sa v ňom nachádzali.
Finálová maľba Odborník predstavuje jeden z klasických slovenských stereotypov: muža – znalca, špecialistu – ktorý všade bol, všetko videl, všetkému rozumie a všetko vie.
„Šušovicová ukazuje reálnu slovenskú spoločnosť a pomenúva jej bujnejúci problém – civilnou maľbou, muža sediaceho za (krčmovým) stolom, vo výraznej flanelovej košeli,“ hovorí Gažovičová s tým, že tematizuje mužskú dominanciu.
Odborník v sebe nenesie vyslovene pozitívne konotácie. Jeho prítomnosť však je dôverne známa a aj preto prináša istý pocit povedomého bezpečia. Šušovicová priznáva, že ako autorka nie je jeho kritikom, ale pristupuje k nemu s empatiou, ľudsky, pretože sme si podobní.
Nikola Šušovicová - Odborník / The Specialist (zdroj: Maľba 2024)Vymyká sa zaužívanému trendu
Prihlásení a finalisti
Celkovo sa do Maľby 2024 prihlásilo viac ako 90 maliarov a maliarok, z toho sa v súťaži objavilo 66 nových mien.
Do finálovej dvadsiatky sa prebojovalo po prvýkrát až 13 nových umelcov a umelkýň.
Z finalistov a finalistiek je 12 žien a osem mužov.
Ocenená maľba Šimona Tótha Úsečka kladie otázky, kde je jej začiatok a kde je jej koniec. „Jeho ambivalentná kompozícia necháva totiž interpretáciu výhradne na divákovi. Ponúka nám úsporné maliarske gesto a necháva na nás dokonca aj to, či je to abstrakcia, alebo predmetný svet,“ poznamenala Gažovičová.
Podľa nej môžeme len hádať, či je to vyblednutý poťah lehátka, vrstevnicový záznam krajiny alebo nedeľný koláč. Tóthova maľba sa jednoducho vymyká zaužívanému trendu a práve v tom tkvie jej hodnota a originalita.
Tóth sa v posledných rokoch intenzívne venuje téme domu a domova. Cez tieto maľby vyjadruje svoje hlboké emócie prostredníctvom archetypu domu, s ktorým sa stotožňuje natoľko, že ho interpretuje ako život samotný. „Považuje ho za prostriedok, ktorý mu ponúka metaforické budovanie vlastného ja a je akousi jeho osobnou mytológiou,“ dodáva Nina Gažovičová.
Šimon Tóth - Úsečka (zdroj: Maľba 2024)
