So slovenčinou bol na tom najprv tak zle, že na prijímacie skúšky na réžiu prišiel s tlmočníčkou. Doma v Komárne ho síce učitelia naučili naspamäť recitovať Mor ho!, no v obchode by si nevedel vypýtať zmrzlinu.
Preto sa príchodu do Bratislavy obával.
Realita bola celkom iná. Otvorenosť a empatia, s ktorou sa tu stretol, ho príjemne prekvapila. Okrem toho, zaľúbil sa do Lucie Satinskej, ktorá zase milovala jeho rodnú maďarčinu.
Už na škole sa CSABA MOLNÁR prejavil ako majster humoru. S humorom nakrútil svoj študentský film o Štúrovi, ako aj celovečerný debut Dobrý človek.
Donedávna režíroval populárny seriál Horná Dolná, pri ktorom sa stretol s mimoriadnymi nárokmi na kvantitu. Dnes STVR vysiela seriál Pressburg, ktorý napísal spolu s manželkou – Luciou Molnár Satinskou.
Tentoraz je to veľmi osobný príbeh. Cez romancu medzi chlapcom z juhu a Slovenkou rozlietanou po celom svete vyrozprával skúsenosti, ktoré dobre pozná najmä ten, kto patrí k nejakej menšine.
V rozhovore sa dočítate:
- čo nečakal, keď stretol Luciu Satinskú, s ktorou sú od roku 2016 manželia,
- prečo sa v Komárne nenaučil po slovensky,
- ako ho prijali na VŠMU, kde sa najprv ukázal s tlmočníčkou,
- čoho sa v Bratislave bál,
- prečo je seriál Pressburg jeho osobný príbeh,
- prečo je trojjazyčná stará Bratislava skôr rozprávka ako skutočnosť,
- ako sa v ňom bije identita Komárňana a Európana,
- čo u nás zanedbávajú výborní maďarskí herci,
- čo by doprial Slovákom,
- aký výsledok podľa neho prinesie politika ministerky kultúry.
- čo ho naučila práca na seriáli Horná Dolná,
- prečo po čase klesla jeho kvalita,
- aké reakcie na Pressburg ho prekvapili.
Ako ste sa s Luciou zoznámili?
To bola klasika. Šiel som na Gombasecký festival, čo je taká Pohoda pre Maďarov žijúcich na Slovensku, pozrieť sa, či tam nebudú nejaké pekné dievčatá. A Lucia tam šla tiež, pozrieť sa, či nestretne nejakých pekných maďarských chlapcov.
Predtým som ju nepoznal a vôbec som nečakal, že raz stretnem Slovenku, ktorú zaujíma maďarčina, je otvorenou a krásnou dušou, ešte aj s krásnymi kučeravými vlasmi. No rýchlo sme zistili, že máme rovnaké hodnoty. Rovnaké veci sme v živote považovali za dôležité a boli sme si blízki aj humorom.
Poznala váš debutový film Dobrý človek?
Áno. Bola jednou z tých dvesto divákov, čo ho videli. Dokonca zobrala do kina aj dve svoje kamarátky, za čo som jej veľmi vďačný.
O Lucii je známe, že sa pomerne rýchlo a výborne naučila maďarčinu. Pre väčšinu dospelých ľudí je to takmer nemožné.
Lucia bola rok v Budapešti. To bolo pre ňu prelomové. Maďarčina bola tajným jazykom jej rodiny. Ovládali ju aj jej otec, aj jej mama. Stará mama si v maďarčine písala denník, ale ju ju nenaučili. Tak sa do nej pustila sama. Cítila, že tento jazyk k nim patrí. Mala pätnásť, keď začala, trinásť rokov sa intenzívne učila.
Myslím si, že je v tom výnimka, veľa mojich kamarátov je príjemne šokovaných. Nechápe, ako to dokázala, veď je to ťažký jazyk s inou logikou. Dnes už rozpráva naozaj perfektne.
Pozor, nepozerať. Slovenská televízia má taký dobrý pôvodný seriál, až ho nechce ukázať Čítajte Ako ste na tom boli vy so slovenčinou? Tiež ste mali pre ňu takú pasiu?
Práveže nie. Kým som neprišiel do Bratislavy, takmer som ju nevedel. Dnes už vďaka nej trochu rozumiem po česky, vyrozumiem čosi z chorvátčiny aj z poľštiny.
Vidím, ako mi to otvára dvere. Keď vie človek po maďarsky, vie len po maďarsky. Maďarčine nie je žiadny iný jazyk blízky, ani fínčina nie. Keď počujem fínsky heavy metal, síce môj mozog na chvíľu spozornie, pretože to znie tak, ako keby niekto kričal po maďarsky, no to je všetko. Tieto jazyky nič spoločné nemajú.
Prečo ste nevedeli po slovensky?
Som z Komárna, v rodine sme nemali žiadneho Slováka. Ani slovenských kamarátov som nemal. Chodieval som do maďarskej školy, pozeral som maďarskú televíziu. Bolo to takmer také isté, ako keby som žil v Maďarsku. Slovenčinu som sa síce učil dvanásť rokov, ale nie ako cudzí jazyk.
