Predstavme si, že Katka Koščová sa na SuperStar neprihlásila. Objavil ju hľadač talentov z vydavateľstva BMG. Počul ju spievať niekde na lokálnej akcii. Demo nahrávky dopadli úspešne, poskytli jej preto renomovaný producentský tím, dali zložiť a otextovať piesne. A Katka by vydala album Ešte sa nepoznáme.
V takomto fiktívnom prípade by pravdepodobne nedostal platinu pár dní po uvedení na trh. Skladby totiž nie sú masové, väčšinou znejú takmer folkovo, ba dokonca nemajú ani podlízavo zapamätateľné refrény.
Lenže, keby Kočšová nebola SuperStar, jej album by takto vôbec neznel. To by bolo pre vydavateľa príliš veľké riziko. Len kvôli statusu, aký Koščová má, si mohli tvorcovia dovoliť nezaodieť pesničky do tínedžerského outfitu. A to je sympatické.
Koščová nie je skladateľka ani textárka, nemala svoj materiál, všetko vznikalo za pochodu. Väčšinu skladieb zložil gitarista Jany Kirschner Peter Bič, prispeli aj producenti Maroš Kachút a Peter Graus a v dvoch prípadoch Peter Lipa mladší. Medzi textármi sa najčastejšie vyskytuje Andy Ďurica.
Šibeničný termín, počas ktorého bol víťaz SuperStar povinný nahrať album, sa nemohol nepodpísať pod výsledok. Za taký krátky čas je jednoducho nemožné takýto album vysedieť, vyhĺbať, obdariť ho nejakou, povedzme, správou pre poslucháča. A tieto rozmery sú pre cieľovú skupinu, ktorá Koščovú zaujíma, dôležité. Speváčka totiž očividne nechce robiť prvoplánovú hudbu. Úprimne povedané, SuperStar bolo Pyrrhovo víťazstvo.
Keby realizačný tím mal na album viac pohody, asi by sa dalo poskladať viac silnejších piesní. Ale aj tak nie je výsledok zlý - na albume je asi polovica songov, hodných pozornosti vrátane dvoch prevzatých. Za podarené pôvodné pesničky možno považovať titulnú Ešte sa nepoznáme s príjemným harmonickým zvratom, bossa novu Katka, hybnú "kirschnerovku" so soulovým názvukom Kým ma takú chceš a Čudné ráno s prekvapivo vedeným refrénom.
Skladby väčšinou znejú folkovo, dominujú akustické gitary, klavír, živo pôsobia aj bicie a perkusie, elektronické zvuky sú cudne skryté za akustickým interfejsom. V troch skladbách počuť aj akordeón a husle. Možno by bolo oživením viac živých nástrojov, nejaké virtuóznejšie gitarové sóla.
Koščová je dobrá speváčka. Ak má byť toto východiskový bod, z ktorého sa bude iba vyvíjať, máme sa na čo tešiť. Už teraz má príjemný alt, bez problémov sa orientuje v hudobnom priestore, občas trochu pritlačí, občas nechá plynúť. Možno, že v budúcnosti získa širšie spektrum polôh. Fajnšmekri môžu dúfať, že raz pripraví aj album džezových šansónov, jeho prísľubom je cover verzia skladby SoHo Joe (v slovenčine Vanilkový deň) - to by chcelo aj adekvátne džezovú skupinu alebo aspoň jedného sólistu.
A určite by pomohli hlbšie texty. V niektorých nachádzame dosť klišeovité rýmy, "posolstvom" piesní je vo väčšine prípadov priamočiary vzťah. Tak či tak, Koščová prekvapivo vykročila do priestoru, kde u nás kraľuje Jana Kirschner. Ešte sa nepoznáme je de facto nultý album. Môžeme byť zvedavý na ten prvý. A tiež, ako sa bude speváčka prezentovať naživo. Vôbec nie je vylúčené, že o dva roky jej budú aplaudovať na festivale Pohoda. To vôbec nie je zlá cesta.
