Páčilo by sa jej, keby bola ako voda. Hovorí: "Voda sa zdá mäkká, poddajná, vyhýbavá. Zároveň je konzistentná a svojou vytrvalosťou dokážu podmyť skalu."
Film, ktorý o nej nakrútil režisér Marek Šulík, sa začína napätými chvíľami z jarnej noci v roku 2019, keď Slovensko čakalo na výsledky prezidentských volieb. Dlhé čakanie si krátila tichým prešľapovaním z miesta na miesto, len minimálne podliehala vzrušeniu a neistote.
Keď jej prišli oznámiť, že čísla sú už jednoznačné a prezidentkou bude ona, povedala iba: ježišmaria. Nadýchla sa a šla sa prihovoriť priaznivcov, ktorí na ňu čakali v stupňujúcej sa eufórii.
"Slušnosť bude naša sila," povedala im.

Dnes je už jej päťročný mandát minulosťou a rovnako tak aj heslo, ktoré chcela napĺňať. Marek Šulík bol celý ten čas pri nej a nakrúcal ju v bežných aj výnimočných situáciách. Jeho film je obrazom toho, čo pre svoj ideál Zuzana Čaputová robila, do akej miery sa k nemu v priestore slovenskej politickej reality mohla priblížiť.
Videli ste ju bez mejkapu?
Film Prezidentka nie je poňatý ako defilé štátnického života a prezidentka nie je snímaná ako pani vo funkcii, čo chce vyzerať dôležito. Je to intímny záznam z piatich rokov života, pri ktorom sa Zuzana Čaputová neraz pustila s režisérom do osobného rozhovoru.
Kým sa v prezidentskom paláci nerozoberali obzvlášť citlivé veci z domácej politiky, Šulík mal prístup do viacerých jeho kancelárií. Mohol byť pri poradách, kde sa rozhodovala o zaujatí postojov k novým témam v spoločnosti, udeľovaní milosti či vhodnosti jednotlivých slovíčok vo svojich prejavoch.
Keďže svoj film strihal chronologicky, v úvodných minútach cítiť odhodlanie a chuť prezidentky konštruktívne napĺňať svoj program. No čoskoro prišiel covid, ruská agresia, vražda pred Teplárňou, vládna kríza.