Od nezabudnuteľného romantického básnika Štěpána sa prepracoval k množstvu rôznych charakterov v českých i zahraničných produkciách. Hral už aj vrahov, no zabijaka démonov až teraz v novom seriáli Lovec.
Český herec PAVEL KŘÍŽ hovorí o svojom vzťahu k nadprirodzenu aj ku zlu, kam počíta aj médiá a sociálne siete.
Žije v Kanade, do Čiech a na Slovensko lieta iba kvôli nakrúcaniu, no stále viac ho to unavuje a už sa pripravuje na dôchodok.
O tom jedinom by asi mohli byť aj ďalší básnici, ktorí už však nikdy nevzniknú.
O vašej postave v novom seriáli Lovec sa dá povedať, že je taký detektív s pridanou hodnotou, zabíja démonov, však?
Áno, je to tak. Je členom rádu, ktorý má centrum vo Vatikáne.
Keď zistia, že sa niekde na svete odohrala vražda, ktorá má znaky nadprirodzena, pošlú tam jeho. To sú prípady, keď vraždí človek, ktorý je posadnutý démonmi. On toho človeka nájde a zabije.
Musí zabiť nositeľa – lebo démona zabiť nemožno – špeciálnou dýkou, ktorá musí zostať v tele, pretože keby ju vytiahol, démon prejde do iného tela.
Už ste niekedy hrali zabijaka?
Vraha som už hral veľakrát, ale takéhoto zabijaka nie.

V čom je pre vás táto úloha nová?
Presne týmto. Že je to niečo, čo neexistuje. Pre mňa je zaujímavé nájsť formu niečoho, čo nie je, aby to bolo uveriteľné, aby postava bola uveriteľná.
Na takú úlohu sa nedá pripraviť, pretože si nemôžem nič prečítať, žiadny zabijak démonov nie je. A ak je, nikto o ňom nič nevie, pretože je to tajný rád. Musím len nájsť mieru, ako to robiť, aby to bolo čo najpravdivejšie.
Váš lovec pôsobí len na Slovensku a v Česku, ale behá po celom svete?
Rád má svet rozdelený na teritóriá. Česko a Slovensko má na starosti on.
Aký máte vy vzťah k nadprirodzenu, k osudu, víziám, démonom?
Verím, že určité prostredia vytvárajú energie, ktoré nás ovplyvňujú. Pre mňa, a to si myslím, že nie som sám, má energiu, ktorá nabíja, príroda. Úplne inak sa cítim, keď deň trávim v prírode.
Presný opak sa dial, keď sme s Janou Kolesárovou celý deň nakrúcali v bratislavskom krematóriu. Bez toho, že by to bolo fyzicky či herecky náročné, som ešte nikdy nebol taký vyčerpaný ako v ten večer.
Aj Jana a ďalší ľudia zo štábu na tom boli podobne. Tieto energie jednoducho existujú a niekto tomu hovorí nadprirodzeno.

V jednom rozhovore ste povedali, že herec musí dať do postavy kus seba. Čo zo seba ste dali do tejto postavy?
Ťažko povedať. Možno to, že Tomáš má v sebe určité tajomstvo, je ťažko čitateľný. Možno som aj ja taký, pretože prísne oddeľujem pracovný život od súkromného.
Možno udržiavanie vnútorného súkromia som dal do postavy zo seba.
Budeme sa pri pozeraní Lovca báť?
Môže tam byť moment, ktorý zastraší, ale toto nie je horor. Myslím si, že Jirka (režisér Jiří Strach) má talent robiť veci tak, že všetko pôsobí veľmi dlho úplne normálne, a náhle sa, bez varovania, bez toho, aby tam bola povedzme dramatická hudba, niečo stane.
Takže ak sa budete báť, tak potom. Ale báť sa niekedy nie je úplne zlé.
Čoho sa bojíte vy?