Pamätať si ho môžeme z rozprávky Lotrando a Zubejda, kde stvárnil mladého Lotranda. Mal veľa ponúk, ale svoje miesto našiel za kamerou.
Režisér JIŘÍ STRACH má okrem dvoch populárnych rozprávok Anjel pána na konte viacero projektov v mysterióznom žánri Stratená brána, Diablova lesť, Labyrint, teraz prichádza so seriálom Lovec.
Hoci v rozhovore spomína ťažkosti, aké mali pri nakrúcaní v slovenských kostoloch, práve jeho katolícka viera otvorila filmárom mnohé nedobytné dvere.
Do hlavných úloh nového seriálu Lovec ste obsadili dvoch hercov Pavla Kříža a Janu Kolesárovú, ktorí majú podobnú skúsenosť, že odišli do zámoria, kde si budovali druhú kariéru. To bola náhoda?
Vzniklo to trochu náhodou a bolo to úžasné, lebo priniesli spoza oceánu inú hereckú skúsenosť.
Akú?
Hrajú americky, hollywoodsky. Je to trochu iná farba, neviem, ako to povedať, nedá sa to uchopiť. Žijú v tom prostredí, pozerajú tam filmy, sledujú, ako hrajú americkí kolegovia a logicky im to presakuje do krvi.
Herec Pavel Kříž: Noví Básnici by boli o tom, ako sa pripravujú na dôchodok Čítajte A zrazu sem na Slovensko do Bratislavy priviezli hollywoodske herectvo.
Naučili ste sa od nich niečo ako režisér?
Jedna vec je v nich dokonalá – sú nesmierne disciplinovaní. Majú dril, vedomie, že keď podpíšu zmluvu, tak musia poslúžiť vyššiemu cieľu – filmu alebo seriálu, a aj keby mali čakať dvanásť hodín na jeden krátky záber, tak čakať budú.
My všetci tu na východe, a ja tiež, máme v sebe takzvané čecháčkovstvo, chceme všetko ofajčiť. Nejako to zrob, aby dobre bolo. (Hovorí po slovensky.) To naozaj intenzívne sústredenie sa učím od nich.
Strach, Kříž... celkom vhodné priezviská ste sa zišli pri nakrúcaní mysterióznej detektívky o lovcovi démonov.
Áno, len tá Kolesárová nám to kazí. (Smiech.)
Budem sa báť počas pozerania Lovca?
Uvidíme, ako to dopadne. Keď robíte rozprávku, chcete, aby to bola pre deti trošku zábava, romantika, aby ich to pohladilo láskavosťou. Keď robíte dojemný ľudský príbeh, chcete, aby plné kino na konci plakalo.
Keď točíte mystery, vašou výhrou je, keď sa ľudia boja! (Smiech.) V tomto žánri sa predsa nehráme na umenie, nerobí sa s ambíciou vyhrať s tým festival v Cannes.
Nedá sa to?
Režisér Jiří Strach s Pavlom Křížom a Janou Kolesárovou počas nakrúcania seriálu Lovec. (zdroj: TV JOJ/Stanka Topolska)Myslím si, že nie. Tu treba odviesť dobre remeslo, aby to vyvolalo divácky efekt, ktorý to vyvolať má.
Ako sa to robí?
Ja vám to poviem a vy to potom budete robiť podľa mňa, však?
Asi musíte vytvoriť taký svet, aby mu divák uveril.
Áno. Preto hovorím, že to nemá ďaleko od rozprávky pre deti. Tam musíte tiež vytvoriť svet s princeznou a drakom, ktorému musia uveriť nielen deti, ale aj dospelí. Tu vytvoríme svet, v ktorom je démon, zlo, ktoré treba poraziť.
S čím ste pri nakrúcaní Lovca najviac bojovali?
Nemôžem povedať, že by som s niečím významne bojoval, pretože na Slovensku sú výborní herci, takže aj v menších úlohách je radosť stretnúť sa s nimi na pľaci.
Trošku zložitejšie bolo nájsť povedzme kláštor, pretože Slovensko nepoznám tak dôverne. Lokační architekti mi ukazovali rôzne miesta, ale nie všetko sa tu dalo nájsť.
V Kladruboch pri Plzni máme napríklad nádherný kláštor, kde Santini postavil úžasný kostol, ktorý dnes už slúži len ako múzeum. Nemuseli sme teda získavať povolenia, v čom je Slovensko prísnejšie.
Slovenský farár povedal: Filmári nie, nemôžu prejsť ani cez prah! Takže človek na Slovensku zažíva veci, ktoré by v Čechách boli oveľa jednoduchšie, ale v niektorých veciach je to naopak.
Nebojíte sa, že na Slovensku bude takýto mysteriózny námet divákmi ťažšie prijatý?
Som presvedčený, že sa ozve niekto z tej ultra časti nášho spektra – a zámerne hovorím nášho, lebo som tiež katolík.
A vy ste v ktorej časti katolíckeho spektra?
