"Vrátim sa z karu a nechcene som doma ako v kvetinárstve, v poriadne smutnom kvetinárstve. Najradšej by som všetky kvety hodila do koša. Stále mám pocit, že sa mi to iba zdá.
Neviem, čo mám robiť. Vdovou som prvýkrát," zapísala si Zuzana Pokorná v marci 2013.
Práve odpočítavala posledné dni pred odchodom z Prahy na vidiek, kde si s manželom kúpili dom, keď jej zatelefonovali, že sa stala vdovou. Na túto správu ju nič nepripravilo, smrť prišla náhle, jej príčinou bol zápal pankreasu.
Jej syna trápilo, že majú zlý vzťah. Všetko pochopil, keď videl jej fotku v Hitlerovej vani Čítajte Počas nasledujúcich dní pochopila, že na takéto predčasné úmrtia nie sú pripravené ani úrady. Kam sa pohla, tam narážala na administratívne prekážky. Všetko trvalo. Vybavenie prístupu k lekárskej správe. Dedičstvo. Prevzatie pošty, ktorá bola určená len do jeho vlastných rúk.
V novej situácii jej pomáhalo písanie. Profesionáli slova rýchlo zistili, aký potenciál jej zápisky majú a chceli ich publikovať. Najprv vychádzali pravidelne v časopise Respekt, ktorý sama čítala, potom aj knižne.
A dnes je príbeh Zuzany Pokornej už aj v kine. Vstupuje do nich pod názvom Rok vdovy.
Bolo to ako v Kafkovom románe
"Šok pôsobí ako anestézia, realitu príliš nevnímam," zapísala si v prvé hodiny.
"Ovdovela som príliš skoro, v štyridsiatich siedmich rokoch, proti logike vecí. Čakám na výsledky pitvy a organizujem posledné rozlúčenie. Podvedome prepínam na prvú signálnu a do života mi nečakane vstupuje nejaká vyššia sila, asi intuícia.
