BRATISLAVA. Či sme veriaci, alebo neveriaci, väčšina z nás vie o voľbe pápeža asi toľko, že sa s ňou spája čierny a biely dym unikajúci hore komínom na Námestí svätého Petra v Ríme.
Niežeby sme nemali záujem dozvedieť sa viac. Len nie je ľahké predrať sa cez informačnú hmlu.
„Voľba hlavy katolíckej cirkvi patrí k najtajnejším voľbám na svete. A zároveň k tým najpríťažlivejším, pretože z nej vyjde jeden z najmocnejších duchovných vodcov, akých máme šancu v živote spoznať. Nikdy mi nestačilo pozerať sa na neznámeho muža, ktorý sa zrazu ukáže na balkóne. Veľmi som túžil nazrieť za dvere, spoza ktorých vyšiel,“ hovorí Edward Berger, režisér filmu Konkláve, ktorý práve prichádza do slovenských kín.
Vylúčiť každého hriešnika môže viesť k tragédii. Aj slovenská politika vyzerá ako tajná voľba pápeža Čítajte Tajomno, ktoré sa s konkláve spája, nám umožňuje napĺňať volebný rituál duchovným, ba až nadpozemským významom. Vďaka nemu pôsobí grandiózne.
Berger nemal záujem posilňovať ho, naopak. Obraz voľby pápeža a vatikánskeho sveta potreboval uzemniť a na pomoc si privolal zástup veľkých hercov.
Keďže redaktorka denníka SME je od tohto roku členkou Zlatých glóbusov, má možnosť sa spolu s ďalšími novinármi rozprávať s hercami v rámci online diskusií. Stanley Tucci a Ralph Fiennes hovorili o svojich úlohách kardinálov a Isabella Rossellini o úlohe mníšky, ktorá mala počas konkláve dohliadať na to, aby boli všetky ich potreby zabezpečené a pravidlá voľby rešpektované.
Kardináli sú len ľudia a to je desivé
Po smrti pápeža sa ten nový volí v Sixtínskej kaplnke. Jej krása a história umocňuje pocit z toho, že sa práve deje čosi výnimočné, niečo, čo stojí nad životom a realitou nás smrteľníkov.
Režisér Edward Berger využil jej mágiu, no rovnako dôležité boli preňho kulisy z Casa Santa Marta, kde kardináli prebývajú, kým sa ich úloha neskončí. Tie už vyzerajú a pôsobia pozemskejšie, prozaickejšie, v podstate až nevábne.
Veľmi dôležité bolo preňho zistenie, že keď pápež zomrie, jeho telo zabalia do plastového puzdra a pripravia na prevoz, čím sa z neho stáva telo ako každé iné.
„Tak je to aj s kardinálmi,“ hovorí Berger. „Ich pobyt v Casa Santa Marta sa nijako neodlišuje od obyčajného života. Združujú sa, debatujú, fajčia. Sú obklopení bežnými vecami zo súčasného sveta. Jednou z nich je kopírka, ako možno vidieť vo filme. Niekto s ňou narábať vie, niekto nie.“
