BRATISLAVA. Na ich koncerty chodí aj svetoznámy violončelista Mischa Maisky či oscarový skladateľ Hans Zimmer. Ten je ich veľkým fanúšikom a dokonca mu hrali na narodeninovej oslave. Spolupracovali s legendami ako Bobby McFerrin, Al Jarreau, Rolando Villazón či Anna Netrebko.
Zoskupenie Janoska Ensemble tvoria bratia Ondrej, Roman, František Jánoškovci a ich švagor Július Darvas. Do vážnej hudby vmiešavajú aj prvky džezu, filmovej hudby či world music. A hoci pochádzajú z Bratislavy, koncertujú viac v zahraničí než doma.
Namiesto futbalovej lopty hudobné nástroje
Jánoškovci patria do rodiny hudobníkov a už ako malé deti sa zabávali s hudobnými nástrojmi. „Namiesto futbalovej lopty sme sa hrali s husľami či s klavírom,“ spomína František. Sú už šiestou generáciou v rodine, ktorá sa venuje hudbe.
Nešlo však len o voľnočasovú zábavu. Už v útlom detstve koncertovali, nahrávali vlastné albumy. Neskôr získali prvotriedne klasické hudobné vzdelanie na renomovaných rakúskych školách: učili ich napríklad slávni huslisti Boris Kuschnir či Pavel Vernikov.
František hrá na klavíri, Ondrej a Roman sú huslisti. Postupne si budovali vlastné kariéry a nezávisle od seba koncertovali, vystriedali sa aj v americkej Carnegie Hall. Ako sólisti veľa cestovali a vystupovali.
No Jánoškovcom v hudobnom živote niečo chýbalo.
Dalibor Karvay: Bolo zvláštne, keď ma nazývali zázračným dieťaťom. Nerozumel som tomu Čítajte Zohratá rodina
Hrávali spolu už ako deti. Nielen že ich to bavilo, no spoločne nachádzali aj priestor na improvizáciu, ktorá ich tešila. „To nám chýbalo v rámci klasickej hudby: voľná hra, tvorba niečoho nového a jedinečného,“ hovorí Ondrej.
Vízia tak bola jasná: priniesť do vážnej hudby improvizáciu.
Bratia Jánoškovci sa tak spojili so švagrom, kontrabasistom Júliusom, a v roku 2013 vytvorili hudobné zoskupenie Janoska Ensemble. Ich prvý spoločný koncert v roku 2014 vo Viedni bol úspešným štartom. Nemecké vydavateľstvo Deutsche Grammophon s nimi hneď po ňom podpísalo zmluvu a odvtedy ich zastupuje.
Ročne odohrajú minimálne 120 koncertov. V netradičnom zložení: dvoje huslí, klavír a kontrabas. Prerábajú skladby známych skladateľov, vytvárajú vlastné aranžmány, tvoria aj nové piesne.
„Sme naozaj zohratí a keď vystupujeme, nemusíme sa na seba vôbec pozerať. Vieme, čo si myslí ten druhý alebo čo chce zahrať, preto je improvizácia veľmi ľahká. Bolo by to ťažké, keby sme netvorili rodinu,“ hovorí Július.
Podľa nich práve rodinné putá a vzájomná dôvera robia ich ansámbl výnimočným. Ich hudba je natoľko charakteristická, že si dokonca vyslúžila vlastné pomenovanie vo svete vážnej hudby – Janoska style.
Na ich novom albume sa pustili do tvorby Antonia Vivaldiho a jeho Štyroch ročných období. Skladieb tak notoricky známych, že ich pozná aj niekto, kto nepočúva klasickú hudbu. Vo svojom podaní ich preniesli do 21. storočia. (zdroj: Andreas H. Bitesnich)Vážnu hudbu posúvajú do 21. storočia
Janoska Ensemble
- Hudobné zoskupenie vzniklo v roku 2013.
- Tvoria ho bratia Ondrej, František, Roman Jánoškovci so švagrom Júliusom Darvasom.
- Ondrej a Roman sú huslisti, František klavirista, Július kontrabasista.
- Všetci majú hudobné vzdelanie z renomovaných škôl.
- Sú prvými Slovákmi, ktorým bola už za ich debutový album vydaný pod Deutsche Grammophon udelená zlatá platňa.
- Sú zároveň jedinými Slovákmi, ktorých vydavateľstvo zastupuje.
- Kombinovaním rôznych hudobných štýlov, improvizácie, ktorá je pre nich kľúčová, vytvorili hudobný žáner, ktorý kritici nazývajú Janoska style.
- Spolupracovali s legendami ako Bobby McFerrin, Al Jarreau, Richard Galliano, Rolando Villazón, Elīna Garanča či Anna Netrebko.
- Spojili sa aj s Berlínskymi filharmonikmi, RAI National Symphony Orchestra či s Viedenským symfonickým orchestrom.
- Hrali na javisku americkej Carnegie Hall, v Seoul Art Center Korea či v Tchaikovsky Hall Moskva.
- Na Slovensku sa prvýkrát predstavili v roku 2015 na festivale klasickej hudby Viva Musica!
- Majú na konte štyri albumy.
- Zoskupenie organizuje aj workshopy či master classy, v rámci výučby sa snažia, aby ich študenti získali viac sebavedomia a odhodlali sa improvizovať.
- Aktivita ich priviedla na Kronberg Academy, Amadeus Festival Vienna, Masterclasses v Hongkongu alebo na Festival Menuhin v Gstaade.
- Získali mnohé ocenenia, medzi ktoré patria aj Krištáľové krídlo či Cena Nadácie Tatra banky.
- Čaká ich svetové turné, ktoré zahŕňa aj vystúpenia na Slovensku.
- Nedávno vydali album Vivaldi The Four Seasons IN JANOSKA STYLE, ktorého singel dominoval v hudobnom rebríčku iTunes.
"Jánoška štýl" je označenie, ktorý nevymysleli oni, ale hudobní kritici. „Stalo sa to po našom prvom koncerte vo Viedni. Napísal o nás hudobný kritik do novín s tým, že hráme svoj vlastný štýl,“ vysvetľuje František.
Ide vlastne o stratené umenie improvizácie, keď Jánoškovci predstavujú diela vážnej hudby v nových aranžmánoch. Vytvárajú tak nové synergie a spájajú originál, modernú interpretáciu s kreativitou.
Každý z nich do Jánoška štýlu vkladá kúsok zo seba. „Ide o niečo veľmi osobné. Vďaka tomu sme jedineční: každý z nás má vlastný charakter aj v hudbe,“ dopĺňa Ondrej. Hraním po svete sa navyše inšpirujú rôznymi kultúrami.
Najdôležitejšie však pre nich je, aby posúvali vážnu hudbu do 21. storočia a dokázali ňou osloviť aj mladú generáciu. A že sa im to darí, vidia na koncertoch.
„Diela interpretujeme nanovo, s inými nápadmi. Svet sa posúva ďalej, a podobne aj my posúvame klasickú hudbu,“ konštatuje Ondrej.
Bach, Mozart, Beethoven. Všetci improvizovali
Aj keď nie je v tejto sfére hudobného sveta improvizácia bežná, boli to práve Bach, Mozart či Beethoven, ktorí radi improvizovali, vytvárali vlastné kadencie.
Interpreti si však neskôr netrúfli do diel zasahovať, čo je podľa Jánoškovcov škoda. „Treba si uvedomiť, že niektorí z nich žili v 16., 17. či 18. storočí. Ak by žili dnes, skladby by podali úplne inak,“ hovorí František s tým, že ku skladbám pristupujú s rešpektom.
Improvizácia podľa nich chýba aj pri výučbe. Keď sa ako deti učili hrať skladby známych skladateľov, vložili do nich vždy niečo svoje. „Bol to šok pre učiteľov, no brali to s nadhľadom. Dôležitý je aj rešpekt vyučujúcich voči študentom, k ich tvorbe a charakteru,“ konštatuje Ondrej.
Nie všetci učitelia sú však otvorení novým veciam. To by sa malo podľa štvorice hudobníkov zmeniť. „Zároveň nemôžete všetkých učiť to isté. Každý z nás je iný, a preto je dôležitý individuálny prístup, aby mohli študenti ukázať svoj charakter a osobnosť,“ poznamenáva Roman.
Niekto to nevie, iní sa neodvážia
Vážna hudba nemusí byť len vážna, môže byť aj hravá a populárna. „Od Mozarta či Beethovena ľudia na koncertoch očakávali, že budú improvizovať a očakávajú to aj od nás,“ vysvetľujú bratia.
Zdôrazňujú, že nie každý interpret vie improvizovať, iní sa zas neodvážia. Stretli sa však aj s kritikou, najmä z radov konzervatívnych poslucháčov. Osobne im však nikto nepovedal, že by sa niekomu hudba nepáčila.
„Keď sme vystupovali v Kórei v Seoul Arts Center, organizátor koncertu si nebol istý, ako budú na nás reagovať ľudia. Zamýšľal sa nad konzervatívnym publikom. No hneď po prvej odohranej skladbe sa postavili a začali nám tlieskať,“ spomína Ondrej.
Kritiku prijímajú predovšetkým od rodičov, blízkych a od seba navzájom. Zároveň vnímajú, že sa v hudbe každý deň niečo nové naučia. „Cesta a možnosti v hudbe sú nekonečné. Rovnako sa učíme od seba navzájom,“ hovorí Július.
Znela presne tak, ako ju pôvodne skomponoval Zimmer
Pred koncertom sa nedohadujú na tom, čo kto bude robiť, nevedia, čo presne sa stane, keď sa pustia do improvizácie, no ako sami hovoria: „Risk je zisk.“
Súčasne si neustále hľadajú nové výzvy. Na novom albume sa pustili do tvorby Antonia Vivaldiho a jeho Štyroch ročných období - skladieb tak notoricky známych, že ich poznajú aj tí, ktorí nepočúvajú vážnu hudbu. Vo svojom podaní ich preniesli do 21. storočia.
Toto tristoročné dielo bolo napísané pre sólo husle a sláčikový orchester. Zoskupenie muselo hudbu prerobiť pre štyroch sólistov. Základ je, aby sa diela v ich podaní vyrovnali zvukovo originálu. „Aby si poslucháč nepovedal, že mu niečo chýba, no aby na albume skôr niečo nové našiel,“ hovorí František.
Ich prvý singel z albumu dominoval aj hudobnému rebríčku iTunes. Skladby obsahujú melódie, rytmy, pasáže či akordy, ktoré František nanovo napísal. Zakomponoval ich do pôvodných častí a dostali nové názvy.
Niekedy sa zamýšľajú nad tým, čo by na stvárnenie ich skladieb povedali skladatelia, ktorí ich skomponovali. Aj keď už podaktorí nie sú nažive, reakcie od tých žijúcich sa k nim dostávajú.
Napríklad Hans Zimmer si vypočul ich verziu skladby z Pirátov z Karibiku. „Chlapci, vaša verzia bola presne taká, ako znela pôvodne v mojej hlave, než som ju skomponoval,“ povedal im Zimmer, čo považujú za obrovský kompliment.
Získali mnohé ocenenia, medzi ktoré patria aj Krištáľové krídlo či Cena Nadácie Tatra banky. (zdroj: Marko Erd)Koncerty nikdy nie sú rovnaké
Koncerty odohrali v Japonsku, USA či v krajinách Európy. Bratislava je ich domovom, no doma koncertujú menej než vo svete. Preto je pre nich výnimočné, keď koncertujú na domácej pôde. „Viažu nás so Slovenskom spomienky, keďže sme tu začínali a máme tu rodinu. Zároveň sú fanúšikovia doma veľmi verní,“ hovorí Roman.
Medzi krajinami však majú svojich favoritov. Milujú Áziu, aj pre kultúru a jedlo. „Vedia oceniť dobrú hudbu. No všade sa cítime dobre a vždy si nájdeme čas na pamiatky a na to, aby sme spoznali miesta, kam zavítame. Každá krajina má čo ponúknuť,“ hovorí Roman s tým, že si ich srdcia získalo aj Taliansko.
Nechce byť atrakciou pre svoje znevýhodnenie. Chce, aby zaňho hovoril talent a schopnosti Čítajte S úsmevom konštatujú, že aj keď už trému nemajú, niekedy na nich príde. Je to vtedy, keď vystupujú s vlastnými deťmi. Prednedávnom s nimi koncertovali na zámku Esterházyovcov v Eisenstade. Ďalšia generácia pokračuje v tom, čo začali rodičia. Tí sa im prirodzene snažia ukazovať svet umenia a jeho rôznorodosť, no do ničoho ich netlačia.
„Ani nás rodičia do ničoho netlačili. Ukazujeme im cestu a chceme ich inšpirovať, no bude na nich, či sa vydajú rovnakým smerom. Budeme šťastní, nech sa rozhodnú akokoľvek,“ potvrdzuje Július.
