Kde je hranica akceptovateľného musí vyjadriť verejnosť, hovorí odvolaná riaditeľka Spišského múzea

"Po dvoch týždňoch pôsobenia v Slovenskom národnom múzeu (SNM), bez rozhovoru s dotknutými ľuďmi či bez návštevy sa nedá kompetentne posúdiť stav múzea, jeho vnútorné procesy a to, či je pod súčasným vedením v dobrom stave. Načúvanie nekompetentným úsudkom, neprajníkom a tým, ktorí neodpúšťajú úspech, zase našlo svoj priestor," napísala niekoľko dní po svojom odvolaní bývalá riaditeľka Spišského múzea DÁŠA UHARČEKOVÁ PAVÚKOVÁ.

V múzeu, pod ktoré spadá aj najväčší hradný komplex na Slovensku, Spišský hrad, pracuje 25 rokov. Na jeho čele stála necelý rok, až kým ju 29. októbra z funkcie odvolal Anton Bittner, ktorý Národnému múzeu šéfuje od 1. októbra.

Uharčeková Pavúková je prvou riaditeľkou, ktorú Bittner ako generálny riaditeľ SNM odvolal. V súčasnosti pod neho spadá 18 špecializovaných múzeí po celom Slovensku.

Spišské múzeum sa pritom počas jej pôsobenia stalo jedným z najnavštevovanejších na Slovensku. Bittner ju ale odvolal s odôvodnením, že "múzeum neprosperovalo a pod súčasným vedením ani nie je možnosť, aby sa stav zlepšil".

„Cítim aj určitú nespravodlivosť voči ľuďom, ktorí v múzeu pracujú. Nikdy som na prácu nebola sama. Každé múzeum tvorí kolektív a takouto jednou vetou je znegovaná veľká časť práce mnohých ľudí," hovorí Uharčeková Pavúková.

Ako sama dodáva, po odvolaní sa stretla s veľkou vlnou podpory. "Bola som priam prekvapená, ako naša práca rezonovala medzi verejnosťou."

Očakávali ste, že vás riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Anton Bittner odvolá?

Asi by som klamala, keby som povedala, že nie.

No každý, kto je vymenovaný do určitej funkcie, musí rátať s tým, že ho môžu odvolať. Je to právo nadriadeného.

Aké boli dôvody vášho odvolania?

V podstate, že múzeum „neprosperovalo“ a pod súčasným vedením ani nie je možnosť, aby sa stav zlepšil.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bittner skončil v SNG, ide do národného múzea. V galérii ho nahradí Miloš Timko Čítajte 

Ako to vnímate?

Pragmaticky: vyhodnotil situáciu, mal právo, odvolal.

Ale vnímam to aj tak, ako keby neodvolal len mňa. Cítim aj určitú nespravodlivosť voči ľuďom, ktorí v múzeu pracujú. Nikdy som na prácu nebola sama. Celú túto sezónu sme sa spoločne snažili niečo hodnotné vytvoriť, priniesť a ukázať. Každé múzeum tvorí kolektív a takouto jednou vetou je znegovaná veľká časť práce mnohých ľudí.

Keď návštevníci odchádzali z podujatí, výstav, z múzea a hradu, dostávali sme väčšinou kladnú spätnú väzbu. Iste, nikdy nie sú všetci spokojní. Niekedy sa stalo, že niečo nevyšlo úplne dokonalo. Videla som, kde sú chyby, a pracovali sme na zlepšovaní.

Spišský hrad. (zdroj: TASR/František Iván)

Čo ste za čas svojho pôsobenia v Spišskom múzeu dosiahli?

Nastúpila som ako kunsthistorička a kurátorka v roku 1998. O niekoľko mesiacov som sa stala zástupkyňou riaditeľky.

Bola som zodpovedná za výstavy, podujatia a rôzne aktivity. Snažila som sa byť akýmsi kreatívnym hýbateľom. Všetko, čo sa za tie roky v Spišskom múzeu dialo, sme robili spoločne s bývalou pani riaditeľkou Novotnou a samozrejme s ochotnými kolegami.

Vzájomne sme sa dopĺňali, spolupráca bola vyvážená.

Naše múzeum je rozdelené na dve základné časti: časť v Levoči, kde je to klasické múzeum, historická radnica, Dom Majstra Pavla, výstavné siene, kláštor minoritov. Ďalšia časť je Spišský hrad.

Kombinuje sa tak odborná múzejná práca s významným centrom turistického ruchu. Preto sme museli pri práci zohľadňovať aspekty často neviditeľnej odbornej práce, ochrany a prezentácie zbierkových predmetov a akceptovateľnú mieru turistického ruchu, hlavne čo sa týka zvyšovania návštevnosti, aby nedošlo k nenávratnej degradácii pamiatok.

Všetky podujatia a aktivity sme koncipovali z hľadiska atraktivity, historického a dobového kontextu, ale aj originality a využitia potenciálu celej lokality. Vždy sme chceli návštevníkov prilákať i zaujať tak, aby sa k nám vracali. Súčasne sme vždy dbali aj na odbornú úroveň našich výstupov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Také niečo ešte na Spišskom hrade nezažili. Navštívilo ho viac turistov zo zahraničia, ako našich Čítajte 

Darilo sa vám to?

Dlhodobo som sa venovala múzejnej pedagogike, vzdelávacím programom, kreatívnej činnosti v múzeu.

Za tie roky sme mali množstvo výstav, medzinárodných festivalov, konferencií, publikácií, ktoré dodnes rezonujú. Dúfam, že budú mať aj pokračovanie, lebo na dobrých a úspešných veciach treba stavať a rozvíjať ich.

Človek však nemusí mať funkciu, aby mohol vykonávať odbornú prácu. Možno v tom vidím istú nádej.

Akú?

Keď človeka odvolajú z funkcie, neznamená to, že musí skončiť v tom, čo robí. Dúfam v to.

Teraz však môžem s istotou rozprávať len o minulosti.

Stala som sa riaditeľkou po konkurze, ktorý nebol jednoduchý. Nešlo o formalitu, ako si mnohí môžu myslieť. Predovšetkým mi išlo o to, aby bola skutočne zachovaná kontinuita činnosti. Mala som nové projekty, nové vízie, no základ bol, aby sme pokračovali v tom, čo robíme a zmysluplne to rozvíjali.

Niektorí návštevníci si možno ani nevšimli, že došlo k zmene vedenia. Skôr si všimli, že robíme viac podujatí. Mohli vidieť progres k modernejšej prezentácií múzea.

O čo presne išlo?

Minulý rok sme napríklad zaviedli na hrade expozíciu virtuálnej reality. Tento rok som bola veľmi hrdá na to, že sa nám podarilo urobiť nočné prehliadky hradu s videomappingom priamo na hradné múry pod názvom Príbeh hradu, a to v rámci našich finančných možností.

Aktívne sme vytvárali rôzne podujatia, aby prilákali čo najširšie spektrum návštevníkov, aj najmenšie deti, aj dospelých. Väčšina z toho boli moje autorské projekty.

S hradom a múzeom žijem dvadsaťpäť rokov, a tak som vymýšľala, písala scenáre, texty, režírovala podujatia.

Nebolo to v mojej pracovnej náplni, robila som to, lebo ma to bavilo. Vedela som sa nadchnúť a myslím, že aj mnoho ľudí okolo mňa. Robili aj veci, ktoré nemuseli, no spoločne sme našli nadšenie a ochotu. To sa odzrkadlilo v kladných ohlasoch a v podpore od návštevníkov.

Každý rok sme sa snažili prísť s novinkami.

Dáta taktiež ukazujú, že ste v porovnaní s minulým rokom zaznamenali na hrade približne o 5000 viac turistov.

Tento rok sa nám podarilo sprístupniť časť horného hradu napriek tomu, že rekonštrukcia stagnovala. Nebolo možné otvoriť ani vežu či pôvodné expozície, no snažila som sa, aby návštevníci mohli vkročiť všade, kde sa len dá.

Nechcela som však, aby sa len prechádzali, ale aby našli informácie, nové tabule, nového audiosprievodcu, nové expozície, náučný chodník, detskú, oddychovú zónu. Nech je z hradu turisticko-príťažlivé miesto na strávenie celého dňa. Aby ľudia mali zážitok.

Tento rok sa podarilo urobiť nočné prehliadky hradu s videomappingom priamo na hradné múry pod názvom Príbeh hradu. (zdroj: Dáša Uharčeková Pavúková)

Je v tomto rozdiel medzi hradom a zámkom?

Veľký. V zámku ľudia očakávajú expozície plné nábytku, kobercov a iného zariadenia. Na hrade a zvlášť na našom navštevujú ruinu, a preto je podstatné im ponúknuť hlavne príjemné strávenie času, či už zapožičaním piknikového koša, alebo dobovými hrami. Mohli sa niečo dozvedieť, niečo vidieť, oddýchnuť si a hlavne vychutnať atmosféru denného, ale aj nočného hradu.

Túto sezónu sme napríklad otvorili hradnú zbrojnicu a návštevníci mohli ochutnať jedlo z hradnej kuchyne. Všetko to boli malé expozície. Ide síce o jeden z najväčších hradov v Európe, no priestorov na prezentáciu je menej.

Pripravili sme expozíciu o prírodných krásach – Dreveníku či o sysľoch pasienkových, ktorých veľká kolónia žije na nádvorí hradu. Pre turistov to bolo atraktívne.

Ako prebiehalo vaše odvolanie?