Jeho práca pripomína skladanie dávno rozsypanej skladačky. Zaoberá sa obdobím príchodu Slovanov, Veľkou Moravou a počiatkami Uhorska. Historik JÁN STEINHÜBEL skúma realitu našich najstarších dejín.
Bol jedným z odborníkov, ktorí namietali voči podobe Svätoplukovej sochy na Bratislavskom hrade, ktorá niesla gardistický kríž a nápis, že ide o kráľa starých Slovákov.
„Jeho socha sa nestala pútnickým miestom, tak ako si to želali jej tvorcovia. Netreba tento historizujúci paškvil stále znova spomínať a takto ho oživovať," hovorí s tým, že Svätopluk kráľom nebol.
Aktuálne mu vyšla nová kniha Veľká Morava a slovanský svet.
„Najvýznamnejším výsledkom dejín je sloboda, presnejšie vnútorná sloboda človeka, nezávislá na vonkajších podmienkach. Slobode sa treba namáhavo učiť a to za cenu malých a veľkých, mnohokrát opakovaných, stále tých istých omylov. Ľudské dejiny sú o človeku. Kto chce pochopiť dejiny, musí pochopiť človeka,“ zdôrazňuje.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo Svätopluk nebol kráľ, ale knieža,
- fungovala už vo včasnom stredoveku propaganda a krivili sa fakty,
- dokážeme vôbec dnes pochopiť mentalitu, názory a pocity vtedajších ľudí,
- kedy sa sformoval národ, ktorý sa začal volať Slováci,
- či si pri čítaní starých záznamov pomyslí, že nehovoria len o dávno zašlých časoch?
Čo prináša vaša nová kniha o našich najstarších dejinách?
V knihe opisujem slovanské kniežatstvá, približujem Veľkú Moravu, ktorá sa od roku 833 skladala z Moravského a Nitrianskeho kniežatstva, pýtam sa, čo bolo príčinou prevahy Moravy nad Nitrianskom, zaoberám sa veľkými trhmi, ktorých bolo v 9. a 10. storočí v slovanskom svete niekoľko a rozkladali sa v podhradí najvýznamnejších hradov a podobne.
Venujete sa obdobiu Veľkej Moravy a úsvitu našich dejín. Je to práca so starými, vlastne najstaršími prameňmi. Sú to prvé písomné záznamy o území, kde dnes leží Slovensko. Často ide o analyzovanie sotva niekoľkých slov, z ktorých dokážete vydedukovať niekedy až celý zástup údajov a informácií. Aká je to práca?
Informácií o našich včasnostredovekých dejinách máme naozaj veľmi málo. Pomáhame si, ako len vieme. Dômyselne plátame diery a biele miesta, aby sme dali dokopy aspoň trochu súvislý príbeh.
Pred nami stojí naliehavá otázka, ako sa dostať k novým informáciám, keď všetky dostupné pramene sú notoricky známe a zo všetkých strán vyobracané? Vyžmýkať malú kvapku z takmer suchej citrónovej šupky je omnoho väčšie umenie ako vytlačiť množstvo šťavy z dužiny celého, ešte nenačatého citróna.
Vstup na slovanské hradisko v Bojnej, kde archeológovia odkryli početné nálezy z veľkomoravskej doby. (zdroj: Archeologický ústav SAV - Karol Pieta)Včasný stredovek je od nás veľmi vzdialený, dokážeme vôbec pochopiť mentalitu, názory a pocity vtedajších ľudí - povedzme kronikára, ktorého zápisy čítate? Alebo je tá priepasť už priveľká?
Ján Steinhübel (1957)
- Pôsobí v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied,
- zaoberá sa obdobím príchodu Slovanov, Veľkou Moravou a počiatkami Uhorska,
- je autorom početných štúdií v odborných zborníkoch a časopisoch,
- bol členom komisie, ktorá namietala voči podobe Svätoplukovej sochy na Bratislavskom hrade,
jeho dielo Nitrianske kniežatstvo vyšlo v dvoch vydaniach a aj v angličtine v holandskom vydavateľstve Brill,
aktuálne mu vychádza nová kniha Veľká Morava a slovanský svet.
Mentalita, správanie a pocity ľudí sa počas doterajších dejín ľudskej civilizácie vo svojej podstate nezmenili. Preto napríklad aj biblické desatoro je rovnako aktuálne dnes tak ako v dávnych dobách. Tých 1100 či 1200 rokov, ktoré uplynuli od doby veľkomoravskej, je málo na zásadnú zmenu ľudskej povahy a správania. Z pôvodného textu získam údaj a ak chcem vedieť viac, musím spoznať, ako autor uvažoval, v akom prostredí sa pohyboval, pracovať s analógiami. Aj tak však nemusím nájsť uspokojivú odpoveď.
Pracovala už vtedy propaganda a krivili sa fakty?
Isteže. Vypuklým príkladom je kronika Gesta Hungarorum, v preklade Činy Uhrov, ktorú začiatkom 13. storočia napísal neznámy notár, pracujúci na dvore uhorského kráľa Belu III.
Tento anonymný autor vo svojom diele oslávil dobývanie Karpatskej kotliny Maďarmi. Vymýšľal si slovanské, bulharské a valašské kniežatá, ktoré stratili svoje kniežatstvá a životy v boji s víťaznými Arpádovými bojovníkmi, ale aj podrobné opisy bitiek plných hrdinstva, vojenskej slávy a veľkých maďarských víťazstiev. To všetko je výplodom jeho fantázie a nemajú historickú hodnotu.
Za pozornosť však stoja jeho správy o starých preduhorských kniežatstvách, napríklad s mnohými podrobnosťami zaznamenal ich územný rozsah.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch leží neďaleko veľkomoravského sídla v Mikulčiciach. (zdroj: Pamiatkový úrad SR - Slovakiana)Uvádzate, že Nitrianske kniežatstvo siahalo až po Malé a Biele Karpaty, teda tie od seba navzájom oddeľovali obe slovanské kniežatstvá, ktoré tvorili Veľkú Moravu, Nitrianske a Moravské?
Všetky slovanské kniežatstvá mali svoj stred, v ktorom sa nachádzala svätyňa, najprv pohanská, potom kresťanská, takisto sídlo kniežaťa, snem a trh. Knieža alebo iný vládca ovládal nielen tento stred, ale aj celú krajinu až po jej okraj. A ten vyznačovali pohraničné hory a lesy, ale aj rieky, jazerá, močiare a pohraničné hrady.
Veľká Morava nebola len o sláve a Svätoplukovi, ale aj o zástupoch otrokov Čítajte Slovania prichádzajú na scénu dejín až dosť neskoro. Prečo?
Nová kniha Veľká Morava a slovanský svet. (zdroj: Historický ústav SAV)Pôvodné slovanské sídla, rozložené medzi Vislou a horným Dneprom, ležali ďaleko za obzorom antickej civilizácie. Slovanov od Rímskej ríše oddeľovali Germáni a kočovníci čiernomorských stepí.
Keď germánske národy v dobe veľkého sťahovania od 5. storočia zaplavili územie Rímskej ríše, vtedy Slovania obsadili opustené germánske sídla a dostali sa k dolnej Labe, ku strednému Dunaju, do východných Álp a na Balkán. Až vtedy sa dostali do pozornosti civilizovaného sveta a odvtedy máme o nich písomné správy.
V knihe sa venujete aj otázke Svätoplukovho panovníckeho titulu. Zhŕňate argumenty, prečo nebol kráľ, ale knieža - v jeho dobe slovanský svet nazýval kráľmi len franských panovníkov. Mala podľa vás zmysel polemika o jeho titule, ktorá sa rozvírila v súvislosti s nápisom na Svätoplukovej soche na Bratislavskom hrade, a aký?
Ľudská fantázia je povoľná. Vidíme a počujeme to, čo chceme vidieť a počuť. Chceme byť klamaní a to najmä samým sebou. Sme domýšľaví a radi nadhodnocujeme. To, čo si falošne domýšľame, radi vyhlasujeme za skutočnosť. Vo vede však ide o pravdu. Vedec musí hľadať, spoznávať a odovzdávať pravdu. A to niekedy aj za cenu ostrej polemiky so zástancami a šíriteľmi falošných predstáv.
Na Slovensku sprevádza obdobie Veľkej Moravy aj silná nacionalistická línia. Nie je nacionalizmus obmedzením vo vedeckom bádaní?
