Na rozdiel od hlavného hrdinu vo filme Poklad má herec JIŘÍ LANGMAJER so svojimi dcérami dobré vzťahy, jedna z neho urobila dedka.
Roly milovníkov, ktorými bol preslávený, už hrať nemieni, cíti sa na ne starý, nakrúcať erotické scény pred veľkým štábom úplne nahý navyše nepovažuje za nič príjemné.
Hovorí aj o nakrúcaní pod vodou a v exotických destináciách, o liečení psychickej choroby a svojom perfekcionizme.
Okrem filmu Poklad ho môžeme vidieť v seriáloch Dcera národa a Národní házená.
S režisérom Rudolfom Havlíkom ste nakrútili už tretí film v zahraničí, jeden na Islande (Minuta věčnosti), druhý v Thajsku (Ostrov), teraz na Bali (Poklad). Prečo to robíte?
Pretože som dostal ponuku. A prečo nie? Náročnejšie na tom pre mňa je jedine to, že som najmä divadelný herec a počas celého obdobia, keď nakrúcame v zahraničí, musia divadelné predstavenia spať. Keď mi to však povedia dostatočne dopredu, som schopný si to zariadiť a ísť kamkoľvek.
Režisér spomínal aj ďalšie komplikácie: horúco, vlhko, zranenia, morská choroba, ponorka, nedostatok spánku... Stojí to za to, vycestovať na takúto filmovačku?
Keď točíte v Čechách, tak je všade špina, smrad, autá... to si nevyberiete, všade je voľačo.
Moderátorka Aneta Parišková: Z nakrúcania seriálu Nemocnica som odchádzala úplne vyšťavená Čítajte Laická predstava nakrúcania na Bali zrejme je, že filmári si tam urobili peknú exotickú dovolenku.
Tak to teda nie je.
K čomu inému by ste to prirovnali?
Prirovnal by som to k takému ľahšiemu výcvikovému táboru, pretože pracovať 12 hodín v tom teple na miestach, kde sme pracovali, bolo pre všetkých nesmierne, povedal by som až zničujúce.
Zase na druhej strane, keď potom vydržíte tie útrapy, to znamená byť týždeň na lodi, byť týždeň v kaňone, byť štyri dni pod vodou, a zvládnete to, tak na to máte celý život spomienky oveľa intenzívnejšie, ako keď točíte niekde v Prahe.
V čom sa ešte líši spôsob nakrúcania v zahraničí a doma?
Líši sa to viac-menej vo všetkom, ste ďaleko od rodiny, musíte sa prispôsobiť danému regiónu, aj čo sa týka jedla aj všetkého, nesmiete príliš ohŕňať nos a myslieť si, že sa voláte Brad Pitt.
Stále si musím hovoriť, že som len Langmajer, potom sa to dá zvládnuť.
No ale režisér vás prirovnal k Tomovi Cruiseovi!
To iba preto, že sa roky potápam a že som potápačské scény mohol urobiť celé sám, nepotrebovali pre mňa dabléra.
Ako ste sa dostali k potápaniu?
Pred mnohými rokmi som sa súkromne začal potápať, v podstate som už bol na celom svete.
Do akej najväčšej hĺbky ste sa dostali?
Najhlbšie som bol v 80 metroch na Raja Ampat, čo je súostrovie západne od Papuy – Novej Guiney.
To je už nebezpečná hĺbka?
Keby sa tam niečo stalo, už sa odtiaľ nedostanete.
Ako sa hrá pod vodou?
Profesionálnemu štábu by nakrúcanie pod vodou zabralo mesiac, my sme to robili s chlapcami, ktorí pod vodou točia len ryby, nikto z nás doteraz nevedel točiť pod vodou tak, aby to na veľkom plátne vyzeralo, ako to má vyzerať.
Jiří Langmajer pod vodou vo filme Poklad nepotreboval dabléra. (zdroj: CinemArt SK)Pretože pod vodou sa láme svetlo úplne inak ako na pevnine, je tam viditeľnosť úplne iná ako na pevnine. To, čo sme si vždy povedali na začiatku, pod vodou okamžite prestalo fungovať. Bolo to nesmiernym spôsobom náročné na komunikáciu.
