Pochádza z rozsiahlej evanjelickej rodiny Hroboňovcov, obaja jej rodičia sú farári. Je druhá najstaršia zo šiestich súrodencov, a tak má v povahe väčšiu zodpovednosť a poslušnosť ako Marína, ktorú hrá v seriáli Dunaj.
V skutočnosti sa správa ako jej seriálová sestra Alenka. Vďaka seriálu si naplno uvedomila paralely so súčasným svetom a ako sa história opakuje a prvýkrát v živote rozmýšľa o tom, že by mohla odísť niekam, kde by sa cítila slobodnejšie.
Študentka posledného ročníka herectva na VŠMU ANNA MAGDALÉNA HROBOŇOVÁ odmalička spievala a hrala na klavíri, ťahalo ju to mnohými smermi, napokon vyhralo herectvo.
Okrem študentského divadla Lab účinkuje v nitrianskom divadle aj v SND po boku svojich pedagógov.
Máte dve krstné mená, ako vás ľudia častejšie oslovujú, Anna alebo Magdaléna?
Väčšinou ma oslovujú prvým menom v rôznych variáciách. To druhé mám skôr na ozdobu, zároveň je to takto viac zapamätateľné. Moji rodičia dali každému z mojich súrodencov po dve mená, tak sa s nimi pasujem.
Koľko máte súrodencov?
Päť.
Aj priezvisko máte zaujímavé, v Bratislave máte aj vlastnú ulicu.
Aj zástavku MHD! Vždy ma mykne, keď ju v autobuse ohlásia, že mám vystupovať.
Básnik Samuel Bohdan Hroboň, po ktorom je ulica pomenovaná, bol váš príbuzný?
Áno, je to môj pra pra pra pra strýko.
Momentálne hráte Marínu, výraznú novú postavu v seriáli Dunaj, k vašim službám. Je to vaša prvá skúsenosť pred kamerou?
Nie úplne prvá, pretože na VŠMU, kde študujem, spolupracujeme aj s filmovou fakultou, takže som mohla robiť na študentských filmoch. No Dunaj je moja prvá veľká skúsenosť s nakrúcaním.
Je to pre vás rozdiel hrať v seriáli a hrať v divadle?
Vo väčšine prípadov musí herec ubrať, keď hrá na kameru, ale tým, že moja postava je veľmi živá a výrazná, mohla som si dovoliť byť expresívnejšia, čiže mňa až tak tlmiť nemuseli. Z divadla som zvyknutá na väčšie gestá a výraznejšiu mimiku, tú mi dovolili v seriáli si ponechať.
Herec Jiří Langmajer: Nakrúcanie na Bali by som prirovnal k výcvikovému táboru Čítajte Čo vám sedí viac, javisko či kamera?
Pre mňa je skvelé, že sa to strieda. Neporovnávam to, lebo sú to úplne rozdielne typy zážitkov. Bolo pre mňa celkom prirodzené nabehnúť pred kameru, mám pocit, že som aj rýchlo zapadla do kolektívu.
Ale predsa len, v divadle sa cítim trošku príjemnejšie, lebo keď už sa raz niečo natočí, zostrihá a pošle do telky, už to tak jednoducho zostane a neviem do toho viac zasahovať. Keď v divadle nezahrám predstavenie k svojej spokojnosti, ďalšiu reprízu viem vylepšiť, viem postavu neustále rozvíjať.
Každá repríza prináša novú šancu.
Marína v Dunaji je veľmi žoviálna, ste v súkromí taká i vy?
Istá žoviálnosť je aj vo mne, ale pri Maríne musím trošku zatlačiť na plyn, lebo si to tá postava vyžaduje.
Určite som v porovnaní s ňou opatrnejšia. Je mi na nej sympatické, že sa ničoho nebojí a búra stereotypy.
A čo vám na nej lezie na nervy?
Že málo počúva a príliš zbrklo koná.
Vy ste poslušnejšia?
