V átriu Slovenskej národnej galérie sa skupina galerijných pracovníkov naťahuje s veľkým kusom látky. Inštaluje tu veľký stan, európsky unikát. Má bohato vyšívané ornamenty a výzdoba pripomína palácovú architektúru s kvetinami, takže navodzuje atmosféru oddychu v kvitnúcej rajskej záhrade s fontánami a arkádami.
Ide o osmanský stan zo 17. storočia, z doby osmanských výbojov. Pod stanom teda sedávali krvichtiví mohamedáni s turbanmi a zahnutými šabľami, ktorí vraždili nevinných a kradli panny do sultánovho háremu.
Aj s týmito stereotypmi pracuje pripravovaná výstava Plody sváru. Snaží sa priniesť kritický pohľad na zažité klišé, ktoré sa u nás dedí cez generácie. Pre verejnosť bude otvorená od 6. decembra.
V článku sa dočítate:
- čo priniesla osmanská expanzia do našich končín a v čom sa mýlia tradované predstavy,
- ako sa podarilo do Slovenskej národnej galérie zhromaždiť artefakty, z ktorých mnohé diváci uvidia prvý raz,
- ako sa mohlo stať, že látku z turbanu nosil katolícky kňaz,
- ako fungovala dobová propaganda a že dodnes žne svoje plody.
Jajže, bože, strach veliký
„Jajže, bože, strach veliký: padli Turci na Poniky; padli, padli o polnoci: jajže, bože, niet pomoci.“
Báseň Sama Chalupku je dodnes všeobecne známa, čítajú ju žiaci na základnej škole a dokladá, že vpád Osmanov je stále súčasťou našej historickej pamäti.
Tú však často netvoria fakty, ale vykonštruovaný obraz, ktorého korene siahajú do obdobia spred niekoľkých storočí.
Nová výstava v Národnej galérii nesie podtitul Obdobie osmanskej prítomnosti. Toto obdobie sa často zužuje len na konflikt medzi „barbarskými neznabohmi“ na jednej strane a „ochrancami viery a civilizácie“ na druhej strane.
Autori výstavy chcú nabúrať tento obraz.
