Kedysi patrili do amerického mainstreamu také filmy ako Kramerová vs. Kramer s Meryl Streepovou a Dustinom Hoffmanom.
Kramerová v ňom opustila manžela aj ich malého syna. Potrebovala byť istý čas sama, venovať sa len sebe a vidieť v sebe aj inú hodnotu ako len tú, že je vzorná matka a manželka.
Kramer, vyťažený reklamný mág z New Yorku, bol zrazu nútený starať sa o syna. A aby mal na to čas, musel prijať nižšiu kariérnu pozíciu.
Keď potom obaja stáli pred súdom a bojovali o zverenie syna do opatery, bolo ťažké rozsúdiť, kto si to "zaslúži" viac.
Film mal popri vysokej umeleckej hodnote aj veľký divácky potenciál, čo sa prejavilo aj na Oscaroch, kde vyfúkol víťazstvo ambicióznemu veľkofilmu Francisa F. Coppolu Apocalypse Now.
To bolo ešte v roku 1979. Posledné desaťročia je už situácia trochu iná. Zvykli sme si, že americký mainstream sa prispôsobuje tínedžerom, pretože oni chodia najviac do kina, a to sa neraz prejavuje zjednodušeným videním sveta.
Aj film Vlastne ťa mám rada, tati je taký, ale aspoň otvára jednu z obchádzaných tém, a to je postavenie žien v rodine.
Láska je najväčšia slabosť. Bol som zronený z konca, aký ma čaká, vraví Colin Farrell o Pengiunovi Čítajte Sebectvo s intelektuálnym rozmerom
Pozoruhodné na ňom je, že je vyrozprávaný z perspektívy muža, kurátora a majiteľa galéria Andyho Goodricha. Aj vo filme Kramerová vs. Kramer bol muž hlavnou postavou, no kým tam sa jeho manželka sem-tam objavila, tu sa nevyskytuje takmer vôbec.
Goodrich sa od nej len cez telefón dozvie, že odchádza na odvykaciu kúru. Rovno na tri mesiace. Najprv to považuje za vtip, a najmä, vôbec nechápe, prečo nejakú odvykaciu kúru potrebuje.
Ty si alkoholička? pýta sa jej.
