Autorka je koordinátorka aktivít organizácie PLAST – Platforma pre súčasný tanec
Záver roka prirodzene nabáda k bilancovaniu. Obzeráme sa späť, hodnotíme a zároveň plánujeme nové kroky. Rok 2024 nebol pre slovenskú kultúru ľahký, súčasné umenie sa stalo terčom populistickej rétoriky politikov, je spochybňované a znevažované.
Umelecká komunita však aj napriek neistým podmienkam tvorí, a práve preto chceme poukázať na úspechy a momenty slovenskej tanečnej scény, ktoré ukazujú jej pestrosť, vitalitu a schopnosť prepájať sa doma i v zahraničí.
To, že súdržnosť a spolupráca sú kľúčové a sme ich na Slovensku schopní, potvrdil Medzinárodný deň tanca, počas ktorého sa spojili rôznorodé organizácie, aby spoločne oslávili tanec a pohyb. Prepájať a zviditeľňovať sa slovenskému súčasnému tancu darí aj v zahraničí. Na medzinárodnej úrovni sa náš hlas posilnil vďaka získaniu členstva dvoch domácich organizácií v európskej sieti European Dance Development Network zameranej na tanec.
Prepájať umenie so vzdelaním má rovnako dôležitý význam. Umenie scitlivuje, nabáda ku kritickému mysleniu a vyzýva na komunikáciu. Vďaka mimoriadnej výzve Fondu na podporu umenia Umenie
pre školy, do ktorej sa zapojili organizácie z celej krajiny, sa tento rok podarilo priniesť umenie bližšie k mladým ľuďom aj do regiónov, v ktorých bežne chýbajú podobné obsahy.
Ponúkame vám ukážku toho, čo sa udialo v roku 2024 na tanečnej scéne. Veríme, že vás inšpiruje a povzbudí vnímať tanec ako dôležitú súčasť kultúrneho diania, ktoré presahuje hranice krajiny či žánru. Spolupráca a prepájanie nás robia silnejšími – v tom je budúcnosť nielen tanca, ale aj kultúry ako celku.

Rôzne osobnosti z kultúrnej scény sme oslovili do ankety, v ktorej sme všetkým položili rovnakú otázku:
Čo považujete za tanečnú udalosť roka 2024?
Dominika Moravčíková, spisovateľka
Predstavenie zoskupenia Odivo s názvom Vnorená, ktoré som videla v Záhradnom kine v Košiciach počas festivalu Move Fest. Predstavenie plné výborných režijných nápadov a výdrže performerky rozpráva príbeh starostlivosti o krehkého človeka v medziach domácnosti a „domácich“ zdrojov energie. Starostlivosť padá na rodinu, v tomto prípade na rozprávačku a protagonistku predstavenia. Predstavenie je univerzálne dojímavé a brilantné, ale obsahuje aj dôležitý spoločenský apel.
Laco Oravec, dramaturg, Nová Cvernovka
Nečakanou tanečnou udalosťou roka sa pre mňa stalo predstavenie When the Bleeding Stops islandskej performerky Lovisy Ósk Gunnarsdóttir na festivale Artwife. Nie však preto, že sa dotýka tabuizovanej témy menopauzy, ale preto, že pôsobivo zachytáva uzdravujúcu silu tanca, ktorá v závere strhla takmer celé publikum k čírej kolektívnej pohybovej radostnosti.
Barbora Šajgalíková, dizajnérka a scénická výtvarníčka
Dávno som nevidela nič dychberúcejšie ako inscenáciu Sonoma, vystúpenie, s ktorým sa predstavil španielsky súbor La Veronal v rámci festivalu Bratislava v pohybe. Surrealistické, ženské, naturalisticko-mýtické, nekonečne krásne a silné predstavenie z tanečnej, hudobnej, ako aj výtvarnej stránky. Bola to pre mňa nielen tanečná udalosť roka, ale jedna z najlepších kultúrnych udalostí vôbec. Som veľmi rada, že festival prináša do Bratislavy takéto výnimočné diela. Len tak ďalej!
Zuzana Psotková, performerka, dramaturgička Tabačky Kulturfabrik
Dvojvečer inscenácií KAASH (Keby len) / DUST (Prach) baletu Národného divadla Košice pod vedením Akrama Khana. Fakt, že pre pozretie svetovej produkcie nemusím opustiť rodné Košice, je naozaj vzácny. Vidieť, že osobná dôvera, kontakty, vytrvalosť a tvrdá práca môžu priniesť na slovenské javiská výnimočnú tanečnú produkciu nespochybniteľnej kvality, ktorá má navyše potenciál posúvať nároky obecenstva aj súboru, je niečo, čo sa neopakuje každý rok.

Marek Godovič, dramaturg, kritik
Tanečnou udalosťou pre mňa bolo zistenie, že tanec dokáže veľmi priamo a originálne reflektovať nestálu súčasnosť a jej problémy. Performancia IHOPEIWILL (threeiscompany & Jaro Viňarský) prepája všetko rozdelené v nás. Zaslúžene získala ocenenie Dosky či bola vybraná medzi 20 najlepších tanečných diel v rámci siete Aerowaves. Teším sa, že napriek obdobiu na Slovensku stále existujú tanečné ostrovy v podobe festivalov, ktoré veľmi živo komunikujú so svojimi divákmi. Za všetky tento rok spomeniem pre mňa nezabudnuteľné Tanečno v Námestove. Divadlo Štúdio tanca zase neúnavne pracuje s novými formátmi prezentácie tanečných diel a prepája tanečné kultúry naprieč svetom práve v Banskej Bystrici.
Soňa Uriková, spisovateľka
V auguste som sa na rezidencii v divadle Pôtoň stretla s tvorivou skupinou tanC. Ja som väčšinu času sedela zašitá v kúte a mordovala sa so svojou knihou, kým oni pracovali na svojej performancii na tému útlaku a obmedzovania slobody. Nikdy v živote som nebola takto blízko tvorivému procesu tanečného predstavenia: počúvala som tímové debaty a úvahy, po očku ich sledovala pri tanci. Na premiéru hudobno-pohybovej performancie ?LOGIKA? som si nedávno spravila výlet do Banskej Bystrice a bolo to, ako keď sledujete vývoj dieťaťa, ktoré ste videli, keď robilo prvé kroky, a zrazu má stužkovú. Som hrdá o to viac, že kolektív tanC vytvoril výborné, satirické a nadmieru aktuálne dielo.
Kat Rampáčková, spoluzakladateľka PST a organizátorka festivalu MOVE fest Košice
Tanečné udalosti roka sú pre mňa dve. Prvou je predstavenie Martiny Hajdyly Lacovej Bodies in Progress, ktoré nielen zobrazuje tehotenstvo ako prirodzenú súčasť života tanečníčky, ale aj reflektuje spoločenské témy ako telesnosť a zmeny v živote ženy. Druhou je vlna nenávisti voči Soni Ferienčíkovej, ktorú spustili koaliční politici, čo vyvolalo širšiu diskusiu o slobode umenia a politike v kultúre. Tieto udalosti zviditeľnili súčasný tanec a ukázali jeho prepojenie s aktuálnymi politicko-spoločenskými otázkami.
Soňa Jakubove, dramaturgička a produkčná, Malý Berlín v Trnave
Predstavenie Figuring Age od umeleckej dvojice Boglárka Börcsök & Andreas Bolm v Bratislave. Hlavnými témami boli pamäť, starnutie či (ne)sloboda, ale predovšetkým išlo o spracovanie osobných výpovedí tanečníčok, ktoré boli kedysi súčasťou vývoja moderného tanca v Maďarsku. Sledovanie toho, ako totalita ovplyvňovala ich umeleckú tvorbu, a nachádzanie paralel so súčasným svetom, bolo silným pripomenutím toho, kam sa nechceme vrátiť.
Andrej Štepita, tanečník, riaditeľ festivalu Tanečno
Spolupráca a súdržnosť tanečnej komunity, prepájanie projektov a vzájomná podpora, ktorú v slovenskom tanci vnímam. Je viditeľná pri mnohých iniciatívach a koprodukciách najmä v regiónoch, ako aj pri aktivitách PLASTu či Divadla Štúdio tanca. Spomeniem aj znovuotvorenie Divadla Aréna, ktoré môže opäť privítať súčasný tanec. A „zázrakom“ roka je viac ako tridsať seniorov z Oravy, ktorí sa zúčastnili na trojdňovej pohybovej dielni Moje telo, môj pohyb pod vedením Jara Viňarského v rámci festivalu Tanečno.
Barbora Jombíková, dramaturgička, Stanica Žilina-Záriečie
Pre mňa sa najsilnejšia tanečná udalosť stala v septembri na zhromaždení Žilina drží s kultúrou pred Novou synagógou. Bola prejavom solidarity s tanečníčkou Soňou Ferienčíkovou a dielom Bakkheia, z ktorého útržok prešiel temnými cestami facebooku za húkania a urážania samozvaných odborníkov na tanec. Kamil Mihalov so Zuzkou Burianovou tu viedli happening kolektívneho trasenia sa, počas ktorého priblížili princípy diela, hovorili o súčasnom tanci, smiali sa i plakali. Pridali sa všetci ľudia na zhromaždení, bolo to nesmierne silné. Na chvíľu sa mi zdalo, že Žilina, ktorá niekedy bola centrom súčasného tanca, doslova povstala v spoločnom performatívnom akte naplnenom radosťou, slobodou, silou a najmä nádejou.
Petra Fornayová, tanečníčka, herečka a riaditeľka festivalu Nu Dance Fest
Slovensko-talianska koprodukcia Nech je svetlo bola predstavením, ktoré s inteligentným zveličením, skvelým humorom a energiou upriamilo pozornosť na zabúdaných, neviditeľných aktérov všetkých predstavení, ale aj na fatálne otázky budúcnosti či prekariátu a umeleckej práce. Pod režijným vedením Simoneho Sandroniho sa technici stali interpretmi, autormi hudby aj svetelného dizajnu.
Barbora a František Morongovci, umelecko-vzdelávacia platforma FolkLab
Umelecko-diskusný formát tRadovanie s… jubilujúcimi deväťdesiatnikmi Helenou Jurasovovou a Stanislavom Dúžekom, zápis Čardášovej tanečnej tradície do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Produkcie Last words of György Martin Tanečného divadla Ifjú Szivek a predstavenie Sonoma zoskupenia La Veronal, ktoré boli uvedené na pôde SND. Atmosféra na festivale Atmosféra, kde bol prvýkrát Tanečný dom. Propagovať tradičnú kultúru na podujatiach, ktoré nie sú vyslovene folklórne zamerané, považujeme za nesmierne dôležité. Najmä v čase, keď sa tradičná kultúra stáva nechcene obeťou politického populizmu.
Maja Štefančíková, vizuálna umelkyňa
Inscenácia Život, zázraky, extázy a zjavenia blahoslavenej panny, sestry Juany de la Cruz citlivo skúma témy rodových premien a homosexuality v náboženskom kontexte. Minimalistická scénografia a precízny výkon Anny Sedlačkovej prepojené s dobovými prameňmi otvárajú hlboké otázky identity a spirituality prostredníctvom súčasného performatívneho jazyka. Tiež pre mňa pôsobivý projekt predstavila Alexandra Bachzetsis s dielom Private Song, uvedeným vo viedenskom TanzQuartier. Performancia, ktorá prepájala rebetiko piesne, wrestling a vizuálne dejiny, ponúkla poetickú a subverzívnu reflexiu gréckej kultúry a spoločenských výziev.
Martina Kotláriková, produkčná, manažérka
IHOPEIWILL tanečníčky a choreografky Soni Ferienčíkovej a opera Příhody Lišky Bystroušky v réžii Slávy Daubnerovej a s choreografiou a interpretačným výkonom Stanislavy Vlk Vlčekovej. Okolo oboch sa udial aj veľmi silný príbeh, ktorý vypovedá o súčasnom stave našej krajiny. Žiadne represie, internetové šikanovanie, zloba a nenávisť však nedokážu zlomiť talent, slobodnú umeleckú tvorbu, pravdu a lásku. Z oboch týchto diel budú diváci a diváčky čerpať ešte veľmi dlho.