Herečka Nela Pocisková: Popolušku viem naspamäť od A po Z

V novej sezóne ju uvidíme hrať hneď v dvoch očakávaných seriáloch. V Ranči na Jojke a vo Vine na Markíze. Ten prvý bol pre ňu návratom do detstva i priblížením sa ku snu vlastniť koňa, ten druhý zas náročnou hereckou výzvou, po ktorej túžila.

Herečka NELA POCISKOVÁ dospela do štádia, keď si chce herecké roly vyberať, no do nového roka sa chystá vstúpiť najmä s predsavzatím viac sa venovať hudbe a jej tvorbe.

Predvianočné obdobie prežíva veľmi hekticky, po tanečnom Let’s Dance Turné plynulo prešla do mini turné koncertov s novým albumom Cesta, pomedzi to nakrúca, snaží sa stále udržať rodinu na prvom mieste, vychutnať si s nimi prípravu a potom celé Vianoce. Aj milovanú Popolušku.

Ako dopadlo Let’s Dance Turné? Bolo to také, ako ste čakali?

Bolo to úplne úžasné! Nikto z nás toto nečakal, nevedeli sme celkom, do čoho ideme, lebo šou v televízii je niečo úplne iné. Žiadna kamera, ktorá sníma detaily, ale javisko a haly so stovkami ľudí. Mali sme veľký rešpekt, ako to vypáli.

Ale ľudia sa tešili, že nás a naše tance môžu vidieť naživo, každý jeden tanec bol bomba za bombou a keď vyšiel Koleník, padala hala! Boli to silné večery, ktoré nám navždy zostanú v pamäti. Veľmi sme si to užívali.

Nela Pocisková (17 fotografií)

Pôjdete zase?

Vôbec neviem, či ma niekto zavolá. Ale bola by som šťastná, mám vrúcny vzťah k tancu, s ním som ako dieťa začínala v hiphopovej skupine Baby Street Girls a neskôr u Laciho Strikea, celý život som bola v pohybe a chýba mi to. Odkedy mám deti, nemám toľko času, takže akúkoľvek príležitosť, keď sa môžem opäť hýbať, uvítam.

Dlho trvalo, pokiaľ ste sa do toho znovu dostali?

Keď ma v apríli oslovili, bola som v strese, ako to zvládnem. Väčšina účinkujúcich mala pauzu po súťaži maximálne rok-dva, ja som nemala tanečné topánky obuté štrnásť rokov. Okamžite som volala Peťovi Modrovskému, aby sme začali trénovať, a on ma vysmial.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zuzana Kanócz: Vyhorela som dvakrát. Človeku bez energie ubúdajú aj emócie lásky Čítajte 

Potom prišlo leto, všetci boli na dovolenkách, až koncom augusta sme začali trénovať. Povedali mi, že za tých pár týždňov sa aj tak techniku nenaučím, takže ten krátky čas, za ktorý sme mali možnosť trénovať s profi tanečníkmi, som sa snažila maximálne využiť.

Snažila som sa nestresovať a pripomínať si, že to nie je súťaž a ideme ľudí baviť.

Mali ste nového tanečníka, namiesto Petra Modrovského Matyáša Adamca.

Trochu som si ho privolala, keď som raz porotcovala v Let’s Dance a žartom pri jeho hodnotení povedala, že ak niekedy ešte budem tancovať, tak jedine s ním. Keď ma potom oslovili a povedali, že Peťo už netancuje, okamžite som navrhla Matyáša, on je fenomenálny tanečník.

Trénovať s ním bolo trochu ťažšie, pretože bol rozlietaný mimo Slovenska a nebral to tak vážne ako ja. Mám rada, keď sú veci stopercentne pripravené. Ale nakoniec to dobre vypálilo.

Tanečné turné skončilo, potom začala vaša vlastná koncertná šnúra. Kedy sa zastavíte, až na Štedrý večer? Padnete pod stromček a budete odpočívať?

Presne tak to bude! (Smiech). Pevne verím, že sa zastavím skôr. Ale v našej práci je december vždy najťažší mesiac, máme veľa akcií, eventov, do toho ešte točím.

Mám pred sebou vidinu voľna, keď deti kreslia, čo by si priali, keď nastane ten deň že sa už venujem len darčekom, rodine, upratovaniu, vareniu a pečeniu. Na Štedrý večer sme na striedačku u Filipových (partner Filip Tůma, pozn. red.) alebo u mojich rodičov, takže mi odpadá celá štedrovečerná príprava, my iba pečieme koláčiky.

Pečiete s deťmi?

Áno, jasné, to inak nejde. Neprebieha to v pokoji, skôr v chaose, ale kedykoľvek si nájdem čas, ideme na to! Stále sa snažím aj popri všetkej práci, ktorú mám, držať rodinu na tom najdôležitejšom mieste, aj preto, aby som úplne nevyhorela alebo nevybila pracovné baterky.

Ale nejako zásadne ostatné sviatky v roku neprežívam, len Vianoce si vychutnávam, Filip si už zvykol na to, že všade sú svetielka a ozdoby, cely dom je vyzdobený. Je to síce gýč, ale patri to k tomu.

A čo Tri oriešky pre Popolušku, vaša milovaná vianočná rozprávka. Pozeráte ju na Štedrý večer, keď ju dávajú v telke?

Mám ju zapnutú, ale je otázka, či ju aj pozerám. Hrá nám na pozadí, keď rozbaľujeme darčeky, tešíme sa z nich a vládne rodinný chaos.

Pamätáte si, kedy ste ju videli prvýkrát?

Ty brďo! Odjakživa sme to s mojou maminou pozerali, a mne sa to tak dostalo pod kožu, že si nepamätám, že by to bolo inak. Ale každý rok ju dokážem pozerať, aj keď ju viem celú od A po Z naspamäť.

Vaše deti ju pozerajú, či tie už majú iné vianočné hity?

Pre nich je vianočný film skôr Grinch alebo animované rozprávky, ktoré my sme ešte nepoznali, keď sme boli malí.

Vnímajú aj Popolušku najmä vďaka tomu, že ju mám rada ja a moja mamina, sledujeme ju spolu a bavíme sa, o polnočnej črievičke, o orieškoch... Keď Lianka nájde oriešok, poviem jej – á, ty už si ako Popoluška!

S Popoluškou máte spoločnú aj lásku ku koňom. V nórskej verzii dokonca zaznie veta: Ty a tvoj kôň ste tím! Súhlasíte?

Áno, to je veľká pravda, kôň je absolútne napojený na jazdca a jazdec takisto musí vnímať koňa, jeho povahu, jeho náladu, lebo stále je to zviera, ktoré sa môže zachovať akokoľvek.

Keď má človek zlý deň, alebo je nervózny, má veľa stresu, nemá sa dobre, vôbec by k tomu zvieraťu nemal ísť, lebo ono to cíti. Kôň musí vedieť, že si jazdec verí a vie, čo robí, lebo inak si robí, čo chce.

Česká Popoluška jazdila na Juráškovi ako dáma – bokom. Skúšali ste niekedy jazdiť na dámskom sedle?

Skúšala, chcela som vedieť, aký je to pocit.

A?

Zvláštny, mala som pocit, že o chvíľu padnem. Ale je to elegantné. Keď už má žena šaty, asi je to slušnejšie, elegantnejšie, jemnejšie, keď sedí na koni takto. Ale keď sme točili Ranč, takéto posedy sme rozhodne nemali. (Smiech).

Tak povedzte, aké bolo nakrúcanie Ranča?

Veľmi sa teším, že som mala možnosť pracovať s novými úžasnými ľuďmi, kolegami, režisérmi a v neposlednom rade, že som spoznala ľudí od koní, ktorí jazdia po celom svete a robia s nimi na veľkých filmových produkciách.

Vedia o každom konskom pohybe, nádychu, geste, očiach, ušiach. Ich zážitky a skúsenosti, ktoré nám odovzdali, sú nezaplatiteľné. Tieto úžasné nové priateľstvá s “koniarmi” sú pre mňa najviac, čo som mohla dostať. Úplne ma to vrátilo do detstva, keď som jazdila, skákala parkúr…

Vy ste skákali parkúr?

Áno, ale to som len začínala, žiaľ, potom sme sa odsťahovali, začala sa škola, práca, krúžky, povinnosti a ja som sa ku koňom vracala len sporadicky, maximálne si zajazdiť, na prechádzku.

Nakrúcanie Ranča bolo zase intenzívne, znovu som sa učila jazdiť. Okrem toho, že som spoznala ľudí od koní, spoznala som lepšie aj kone.

Ešte stále máte sen mať svoj vlastný ranč a vlastné kone?

Ten sen trvá, stále niekde v podvedomí je, že by som mala aspoň svojho koňa, ale ja neviem nič robiť na pol plynu. Keď sa už raz rozhodnem, tak sa o koňa nechcem s nikým deliť, chcem sa oňho starať sama, byť stopercentne pri ňom.

Ale pri školopovinných deťoch s ich krúžkami a povinnosťami sa to nedá skĺbiť. Nechcela by som zažiť, že si kúpim koňa, ustajním ho a niekto úplne iný sa oňho bude starať, ja si len prídem raz za čas zajazdiť. Ja to takto neviem robiť.

Hana Gregorová mala zo seriálu Ranč pocit, že to bude temné, keďže sa v ňom riešia staré krivdy z minulosti. Aký máte z toho pocit vy?

Keď mi prišiel prvý scenár, bola som na tom podobne. Samotné témy sú ťažké, lebo ide o dva znepriatelené rody, v jednom sú dve sestry, v druhom dvaja bratia, po rokoch sa stretnú a na povrch vychádzajú staré krivdy, spory o pozemky, tajomstvá z minulosti.

Ale nie je to reálne až taká ťažoba, dávali sme do toho aj humor a odľahčené situácie. Má to v sebe silné momenty a zaujímavú mystiku, moja postava napríklad bude liečiť kone a má špeciálne schopnosti.

Aká ešte bude vaša postava?

Žena, čo ide hlavou proti múru. Dominantná, horkokrvná, vášnivá. Má dobré srdce, ale všetko chce riešiť s horúcou hlavou, nevie veci premyslieť, nevie sa upokojiť. Tvári sa, že je veľmi silná, húževnatá, ale vo vnútri veľmi krehká.

V kútiku duše prahne po úprimnej láske, ale tvári sa ako bohyňa, ktorá všetko ovláda.

Čo je v nej z vás?

Niekedy som aj ja veľmi prchká, reagujem rýchlo a radšej by som mohla narátať do desať a chvíľku popremýšľať, kým niekomu niečo odpoviem. Tiež veľakrát riešim veci s horúcou hlavou.

A som aj citlivá, tiež si veci pripúšťam, ale nie som až taká rozvážna ako ona. Nehrám sa na bohyňu. (Smiech). Som úprimnejšia, idem s kartami na stôl.

V Markíze ste nakrútili seriál Vina, o ktorom ste sa vyjadrili, že to bola vaša doteraz najťažšia úloha. Je to tá veľká herecká výzva, na ktorú ste čakali?

Určite to bola pre mňa herecká výzva, veď je to matka, ktorej zavraždia syna. Hrám obrazy plné silných momentov, plaču, kriku a bolesti, bolo to herecky náročné, aj fyzicky. Ale veľmi ma to bavilo.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Herečka Pocisková: Rozchody spracúvam dlho. Čo sa týka vzťahov, som úplne nudná Čítajte 

Aj keď som bola extrémne vyčerpaná, chodila som domov veľmi šťastná a naplnená, že práca, ktorú robím, má zmysel. Takže áno, bola to jedna z najsilnejších úloh, aké som doteraz mala možnosť hrať.

Zahrali ste si aj v Druhej šanci, znamená to, že sa vraciate do Markízy?

Nevraciam sa, lebo som z nej neodišla, len pre mňa po materskej nemali žiadne vhodné postavy a dostala som ponuku do Nemocnice. Až potom som zistila, že stále sa to tu vníma tak, že niekam patríte a robíte len pre jednu televíziu.

Ale ja si nechcem nikde zatvárať dvere a momentálne som v štádiu, že si to môžem dovoliť a robiť len projekty, ktoré ma naozaj zaujmú, páčia sa mi a podľa mňa stoja za to.

Keď sme sa naposledy rozprávali, syn sa práve chystal do školy a mali ste obavy, či to zmanažujete.

Podarilo sa mu dostať na školu, ktorej smerovanie a filozofia sa mi páči. Iste by sa niekedy radšej hral vonku s loptou ako učil, ale nastavili sme si pravidlá, má zodpovednosť sám za seba a za svoje domáce úlohy.

Chvíľku to trvalo, ale teraz už je spokojný a šťastný. Nechce chodiť domov zo školy! To je super znamenie.

Dávate si predsavzatia do nového roka? A aj ich plníte?

Dávam si celoročné predsavzatia ako – dopraj si oddych, angličtina, kone, klavír, španielčina – dlhodobé ciele, ktorým by som sa chcela venovať počas celého roka. Píšem si to do kalendárika a vždy sa k tomu vraciam.

Na čo sa v novom roku tešíte?

Bola by som šťastná, keby som ďalej mohla a mala možnosť tvoriť. Momentálne ma veľmi baví tvoriť vlastnú hudbu, nahrávať skladby a dostávať ich medzi ľudí, takže ak na tomto budem budúci rok makať, tak budem najšťastnejšia na svete.

Samozrejme, mám rôzne ponuky na televízne projekty, dva koncertné projekty, možno vyjde aj divadlo. Ale všetko sú to veci, ktoré nemám ešte úplne potvrdené, takže jediné predsavzatie na budúci rok je vrátiť sa naspäť k hudbe a spievaniu.

Rozhovor vznikol pre programový magazín TV OKO/TV SVET.