Nová verzia štátnej hymny od Oskara Rózsu.
BRATISLAVA. Snaha o veľkoleposť a prehnaná orchestrácia, zanikajúci spev a text hymny. Aj takto hodnotia viacerí odborníci, ktorých denník SME oslovil do ankety, novú úpravu štátnej hymny.
„Ako umelecký šéf som za svoju kariéru objednal niekoľko desiatok nových skladieb vrátane deviatich opier. Ak by mi takéto dielo pristálo na stole, za žiadnych okolností by som ho neprevzal, nieto aby som ho zaplatil,“ vraví pre SME šéf Opery Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach Tomáš Ondřej Pilař.
Hymna mala premiéru krátko po polnoci prvého januára. Autorom aranžmánu je Oskar Rózsa, ktorý zároveň dirigoval orchester a zbor Slovenskej filharmónie, Bratislavský chlapčenský zbor a dievčenský zbor Slovenského rozhlasu.
Nová verzia hymny sa nahrávala 17. a 18. októbra 2024 v bratislavskej Redute. Zhruba v tom čase sa o tomto počine dozvedela aj verejnosť.
Je lepšia ako Breiner, či Metalinda? Vypočujte si Rózsovu úpravu štátnej hymny Čítajte Vzniku hymny nepredchádzala verejná diskusia ani súťaž a časť verejnosti bola pobúrená najmä spôsobom, akým o nej Rózsa hovoril. Počas svojej cesty do Londýna, kde bol spolu s generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva kultúry Lukášom Machalom navštíviť stíhaného extrémistu Daniela Bombica, povedal, že hymna nebude pre všetkých.
Komplikácie sú aj v oblasti jej oficiálneho využitia, keďže nová úprava hymny nie je v súlade so zákonom o štátnych symboloch. Ministerstvo vnútra, pod ktoré tento zákon patrí, doteraz žiadne usmernenie k novej úprave nevydalo.
Tomáš Ondřej Pilař, operný režisér a výtvarník, šéf Opery Juhočeského divadla v Českých Budějoviciach
Nová úprava slovenskej hymny je okázalým pokusom o veľkoleposť, ktorý však zlyháva na všetkých úrovniach kompozičnej a estetickej kvality a srší z nej zásadné nepochopenie pôvodného ducha skladby aj základných princípov vokálno-symfonickej inštrumentácie.
V prvom rade je treba zdôrazniť, že táto verzia trpí zásadnými formálnymi kompozičnými nedostatkami, za ktoré by čelil kritike aj študent prvého ročníka konzervatória.
Kontrapunktickému vedeniu hlasov chýba vnútorná logika a ich vrstvenie je také neusporiadané, že miestami pôsobí až groteskne. Nadužívané množstvo tzv. prechodov, ktoré sa objavujú bez ohľadu na celok vo všetkých melodických pásmach, začne poslucháča obťažovať už v prvej slohe, no druhá ich počet ešte zvýši.
Z inštrumentačného hľadiska ide o preťaženú a nevyváženú zvukovú hmotu, ktorá neberie do úvahy dynamiku a funkciu jednotlivých nástrojových skupín. Výsledkom je prehnaná orchestrácia, v ktorej úplne zaniká spev, a teda aj text.
Úvodný akord vo mne vyvoláva podivnú asociáciu so sovietskou hymnou. Za zmienku stojí aj záver skladby, ktorý prekvapuje pikardským terciovým zakončením (durová tercia). Za toto nevkusné a lacné klišé sa už pred 150 rokmi vyhadzovalo z konzervatória, a tu je použité spôsobom, ktorý pôsobí skôr ako paródia než ako seriózny umelecký zámer.
Dôležité je tiež povedať, že táto nahrávka vykazuje črty výraznej postprodukcie, pretože v živom predvedení by väčšina hlasov pre ich zlé vedenie a nevhodne zvolenú polohu úplne zanikla.
Nová verzia slovenskej hymny má v sebe určitý tragikomický potenciál – na prvé počutie môže vyvolať smútok, ale pri ďalším vypočutí sa neubránite úsmevu nad absurdnou zmesou prvkov, ktoré na mňa najskôr pôsobili ako silvestrovský žartík, lenže podľa mňa vstúpi do učebníc hudobnej kompozície ako festival skladateľských zlyhaní. Pokiaľ by hymny mali byť reprezentáciou národa, potom táto verzia, bohužiaľ, prezentuje skôr zmätok a upachtenú veľkoleposť než dôstojnosť.
Ako umelecký šéf som za svoju kariéru objednal niekoľko desiatok nových skladieb vrátane deviatich opier. Ak by mi takéto dielo pristálo na stole, za žiadnych okolností by som ho neprevzal, nieto aby som ho zaplatil.
Peter Mazalán, operný spevák, architekt, režisér
V jednom časovom úseku sme u nás zažili až príliš veľa správ o opernom umení. Škoda, že sa nedá však konštatovať, že umierajúci žáner na Slovensku ožíva.
