Žiačka neprávom obvinila učiteľa zo sexuálneho obťažovania. Stiahlo ho to na dno

Niekedy je ťažké uveriť filmu, ktorý sa zaštiťuje titulkom „podľa skutočných udalostí“. Uveriť, že zobrazuje to, čo sa vraj naozaj stalo. V prípade francúzsko-belgickej snímky Nerob vlny to však zložité nie je.

Hovorí o učiteľovi, ktorého dobré úmysly nasmerovali do predpeklia.

Julien je mladý, sympatický učiteľ, ktorý svoju profesiu berie ako poslanie. Chce byť pre svojich žiakov inšpiráciou. Nenásilnými formami ich doviesť k tomu, aby sa o vzdelanie zaujímali.

A je to homosexuál. Nikomu to však nevešia na nos. Veď je to jeho súkromie.

Julien nie je učiteľom starého, klasického strihu, čo spočiatku neprekáža. No až kým nenastane škandál. Jedna zo žiačok neprávom obviní učiteľa zo sexuálneho obťažovania. Spúšťa sa tým reťaz reakcií, ktoré vytvárajú špirálu sťahujúcu Juliena na dno.

Nielenže sa mu z toho zviera žalúdok, ale prináša mu to aj nepríjemné poznanie.

Len nevolať rodičov

Cez ústrednú postavu filmu divák sleduje hneď niekoľko úrovní problémov. Na základnej úrovni je, prirodzene, úsilie učiteľa manažovať chod triedy plnej temperamentných tínedžerov. Udržať ich na uzde a zároveň upútať ich pozornosť na vyučovaní. To chce často nadľudský výkon.

Julien však v tomto smere prejavuje vytrvalosť, odolnosť a húževnatosť. Ide mu o tie deti a nevzdáva sa.

Ďalšiu skupinu potenciálnych problémov tvoria jeho kolegovia z učiteľského zboru a riaditeľ školy.

No a treťou skupinou sú rodičia žiakov. Keď po obvinení dievčaťa, že ju Julien sexuálne obťažoval, navrhuje učiteľ, že si do školy zavolá rodičov detí a bude s nimi diskutovať, riaditeľ zareaguje spôsobom, ako by to bol ten najhorší nápad. Situáciu by to vraj len zhoršilo. „Nerob vlny,“ nabáda Juliena.

To isto nie sú veci, ktoré by boli cudzie tunajšiemu prostrediu. Stačí si pozrieť výskum českého Národného inštitútu SYRI, podľa ktorého učiteľov viac vyčerpávajú a stresujú rodičia ako sami žiaci.

Napätie v práci sa postupne prenáša aj do Julienovho partnerského života. (zdroj: Garfield Film)

Čo si nepovedal, že si homosexuál?

Lenže situácia je už tak či tak zlá a na Julienovi sa to postupne čoraz viac prejavuje. Je podráždený v partnerskom vzťahu, vystrašený pri odchode zo školy, lebo sa mu vyhráža brat mladej sťažovateľky, rozčarovaný zo svojich zverencov, ktorí mu hádžu polená pod nohy, aj z kolegov, u ktorých sa naštrbuje počiatočná dôvera.

Prečo si nepovedal, že si homosexuál, keď ťa to mohlo zachrániť? – pýtajú sa ho. A prečo by sa mal lacno obhajovať svojou homosexualitou, keď nič neurobil, odporuje im.

Navyše Julien má aj z oficiálnych miest jasné signály, že hoci je nevinný, v súboji so žiačkou, ktorá ho obvinila, ťahá za kratší koniec.

Julien stráca svoju vyrovnanosť, začína byť čoraz nepríjemnejším.

V škole ako doma

Režisér (a spoluscenárista) filmu Teddy Lussi-Modeste buduje to napätie vyplývajúce z rozlaďujúcej sa psychiky ústredného hrdinu postupne. To napätie je o to citeľnejšie, o čo viac sa snaží Julien dusiť v sebe voľný priebeh emócií v snahe nevybuchnúť.

Mení sa, je nekompromisnejší, sarkastickejší, no stále väčšinou v prijateľných medziach. Nereaguje neznesiteľne prudkými výbuchmi, ktoré by ničili. No tá zmena je čitateľná. A prehlbuje sa v šikovnom dávkovaní tvorcov. Až do obrazu toho, ako môžu človeku, ktorý robí veci trochu inak a mohol byť prínosom, zobrať pôdu pod nohami.

Lussi-Modeste školský organizmus vytvára presvedčivo, najmä čo sa týka autentickosti žiackej komunity. Otvára niekoľko pálčivých otázok, ktoré sa s touto profesiou spájajú (na Slovensku by sa učitelia mohli posťažovať aj na žalostne nízke platy, hoci sa zdá, že Julien na tom v tomto smere tiež nie je dobre).

Celý prípad pritom drží na pôde školy, koncentruje ho do jedného prostredia a nenechá ho rozrásť sa do súdnej drámy. Ani to netreba na to, aby dokázal po celý čas udržiavať divácku pozornosť a záujem o ďalšie peripetie.

Možno je škoda, že neponúka trochu väčší náhľad do postavy dievčaťa, ktoré Julienovi jedným listom zmení život. Dalo by sa nájsť ešte niekoľko „možno“ tohto razenia. Ale vo výsledku má film Nerob vlny čo povedať a robí to spôsobom, ktorý diváka dostane na svoju stranu.

Koniec koncov, Teddy Lussi-Modeste kedysi pôsobil ako učiteľ literatúry. A to, o čom rozpráva vo svojej snímke, sa vraj stalo práve jemu.