Bryan Johnson nechce byť starý. Nielenže chce starnutie spomaliť, chce ho zvrátiť. Až do tej miery, že sa stane svojím dvadsaťročným synom.
Striedmo je, skoro vstáva, veľa cvičí. Dáva si všeličo všelikde pichať a denne berie stotridsať rôznych liekov a prípravkov.
O všetkom podrobne referuje na sociálnych sieťach a má mimoriadne silný ohlas. Aj na nevkusné fotografie sporo zakrývajúce jeho nahotu.
Na svete pravdepodobne nie je iný človek, ktorý by sa podujal na toľko medicínskych experimentov, odskúšaných doteraz iba na myšiach. A nedostáva za to žiadne peniaze. Naopak, Johnson sám za ne platí. Ročne minie dva milióny dolárov.
Prácu na "svojej novej verzii" nazval Project Blueprint.
Je to vizionár alebo magor?
Keď cvičí, pripomína Christiana Bala vo filme Americké psycho, dokonca sa dáva snímať presne v tých istých polohách a podobných slipoch. Sedáva v jogínskom sede a kontroluje, či mu pri tom vyniknú svaly na hrudi.
Hlas mu už znie tak, ako keby bol robot. Povedať, že je zrejme psychopat, by však bolo príliš odvážne a necitlivé.

Filmári by to nevymysleli lepšie
Dokument, ktorý o ňom vznikol a začiatkom roka pribudol na Netflixe, si zaslúži pozornosť z viacerých dôvodov. Je to mimoriadne intímny portrét. Je v ňom obnažený nielen fyzicky, ale aj psychicky a dovolil, aby sa v ňom bez väčších cenzorských zásahov ukázalo, ako vyzerá jeho osobný život.
Rozhodne mu poslúžil ako dobré promo. Je možné, že sa teraz budú lepšie predávať jeho oleje alebo proteínové prášky a iné produkty, ktoré údajne prispievajú k spomaleniu starnutia.
No okrem neho v ňom vystupujú viacerí vedci a lekári, ktorí krútia hlavou, keď hodnotia a analyzujú, aké je riziko jeho experimentov a konštatujú, že pre vedu majú v podstate nulovú hodnotu.
Bryan Johnson sa narodil v roku 1977. Zarobil vďaka firme, ktorá monitorovala a vyhodnocovala mozgovú činnosť, neskôr sa stal aj investorom a podporoval podnikateľov, ktorí chcú tak či onak prispieť k vedeckému rozvoju. Najmä v oblasti brzdenia starnutia, samozrejme.
Vo filme Bryan Johnson: Muž, ktorý chce žiť večne je snímaný v jeho dome.
Filmári by si lepší nevysnívali. Má atmosféru, akú asi chcel navodiť George Lucas, keď ešte pred Hviezdnymi vojnami nakrúcal svoje filozofické sci-fi THX 1138. Jeho dizajn zodpovedá témam izolácie a odcudzovania sa svetu, nadvláde technológií nad ľudskou vzájomnosťou.

Bude to humanoid?
V čistých líniách high-tech vedie Johnson prísne disciplinovaný režim. Podivínsky, to by bolo lepšie slovo.
Keď príde reč na partnerský život a to, že si hľadá ženu na zoznamkách, priznáva, že nemá veľké šance. Kto by toto toleroval, respektíve, považoval za normálne?
Namiesto šiat, kníh či dekoratívnych predmetov má v úložných priestoroch v podstate len lieky. Bolo by super, keby boli takto zásobené lekárne alebo nemocnice, konštatujú doktori.
Don't Die: The Man Who Wants to Live Forever
- Na Netlixe sa dokument uvádza pod názvom Neumírání: O muži, který chce žít věčně.
- USA, 2025, 88 min.
- Réžia: Chris Smith. Hudba: Nick Chuba, Leopold Ross. Produkcia: Chris Smith, Daniel Koehler. Strih: Daniel Koehler, Paul Trewartha.
- Premiéra: január 2025.
Johnson svoje zásoby hrdo ukazuje a dáva sa snímať pri tom, ako užíva rastové hormóny, omladzuje si tvár, nasadzuje si helmu, ktorá v noci podporuje rast vlasov, podstupuje transplantáciu plazmy (dodal mu ju syn) a dokonca ide vyskúšať génovú terapiu.
Upozornenie: neskúšajte to doma. Tak by asi mala znieť výstraha všetkým divákom, keď sa pozerajú na to, ako ide Johnson na kliniku v Hondurase, kde existuje enkláva Prospera s vlastnými ekonomickými a etickými zákonmi.
Je to veľmi nebezpečné, hovoria vo filme oslovení experti. Vôbec nie je jasné, ako to zasiahne do jeho DNA.
Za veľký problém jeho výskumu považujú nielen to, že je jediným testovaným materiálom, ale aj to, že účinok jednotlivých liekov alebo procesov sa vôbec nedá vyhodnotiť, keďže ich skúša naraz tak veľa.
Diváci sa pri pozeraní neubránia podrobnému skúmaniu jeho výzoru. Budú sa pýtať: vyzerá dobre? Mladšie na svoj vek?
Rozhodne nevyzerá zle. Má v sebe niečo chlapčenské, najmä keď sa smeje. No účinky jeho experimentov sú badateľnejšie skôr na spôsobe, ako sa pohybuje a ako rozpráva. Má síce štíhle a vyšportované telo (čo je celkom normálne, keď má človek štyridsaťsedem rokov), ale celkový dojem navodzuje skôr humanoida ako človeka.

Život s náboženstvom
Je ľahké sa na Johnsonovi smiať. Vo filme je nastrihaných zopár záberov z televízií alebo z videí, kde o jeho ekonomických záujmoch a psychickom zdraví špekulujú novinári alebo influenceri.
Pritom zvrátenie, respektíve spomalenie starnutia je predmetom seriózneho vedeckého skúmania, nemalé peniaze sa na to vynakladajú na klinikách v USA, vo Švajčiarsku alebo v Izraeli. Na vlastnej koži to preskúmal a potom to aj vtipne spísal francúzsky spisovateľ Frédéric Beigbeder v knihe Život bez konca.
Tiež by bol rád, keby nikdy nezomrel.
No príbeh Bryana Johnsona je skôr smutný príbeh, a vôbec to nie je len jeho príbeh. Jeho rodičia ho vychovávali v mormónskej komunite. Keď z nej vystúpil, jeho rodičia sa báli, že pohŕda hodnotami, ako sú viera a rodina.
Dnes vidno, ako lipne na synovi. Nielen preto, že aj syn sa vydal jeho cestou, ale aj preto, že je inak úplne sám.
Samotársky spôsob života a jeho strohé kulisy sú viditeľným indikátorom toho, ako izolovane žije. A to, ako sa bojí toho, že jeho syn ho raz opustí, lebo pôjde študovať do iného mesta, je zas dôkazom toho, že keby vedel ako, žil by nejako inak.
No v chaotickom svete, kde je človek pod finančným, politickým i spoločenským tlakom, nie je ľahké nájsť svoju cestu. Kým sa človek bude cítiť zraniteľne a krehko, bude si vždy hľadať nejakú formu náboženstva, ktoré mu poskytne oporný bod.
Bryan Johnson si našiel túto.