Naše najväčšie boje sa nemusia odohrávať hlasno. Rebeka Poláková na plátne ukazuje, aké silné sú predsudky

„Nájdi si niekoho normálneho. Ty si nevaríš? Veď na čo by si aj varila, keď nemáš manžela,“ hovorí Sárina matka, ktorá svoju dcéru pri každom stretnutí bombarduje nepríjemnými poznámkami a zraňuje ju.

Predsudky, inakosť, láska. Aj to sú ústredné témy filmu Nikto ma nemá rád, ktorý vytvorila režisérska dvojica Tomáš Weinreb a Petr Kazda. Tvorcovia stoja aj za filmom Ja, Olga Hepnarová.

Na dobe nezáleží

Hoci film Nikto ma nemá rád má premiéru až v roku 2025, tvorcovia ho začali písať už pred deviatimi rokmi. Aj preto je pre film príznačné, že nie je jasné, v akom období sa odohráva. Vidíme známe ulice, aj to, že hlavní protagonisti používajú mobilné telefóny. No vďaka kamere so 16-milimetrovým filmom má snímka nádych melanchólie a minulosti. Zároveň kombinuje chladné, futuristické prvky.

Dej filmu by sa však pokojne mohol odohrávať pred desiatimi rokmi alebo aj o päť rokov v budúcnosti. Špecificky štylizovaný príbeh o láske, ktorá nespĺňa atribúty tzv. normálneho vzťahu dvoch ľudí, ktorí sa líšia od svojho okolia a nespĺňajú stereotypné predstavy, je aktuálny v hocijakom období.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Herečka Poláková: Masový vrah vo väzení má väčšie práva, než človek, ktorý má inú orientáciu Čítajte 

Nie je to film pre obyčajného diváka. To však nie je na škodu: má atypickú atmosféru, veľa sa v ňom nehovorí a dej sa odohráva v náznakoch. Svojím vizuálnym spracovaním však dokáže zhypnotizovať a prostredníctvom hlavnej protagonistky Sáry sa na diváka nalepí samota a osamelosť, ktoré si film so sebou nesie.

(zdroj: Bontonfilm)

Starať sa do životov druhých

Aká má byť správna mladá žena a aký správny mladý muž? Na otázku neexistuje správna odpoveď, no film ju ukazuje v podobe mylných predstáv okolia, ktoré sa neustále stará Sáre a jej priateľovi Martinovi do životov.

Snímka pritom otvára aj to, ako veľmi vie byť toxický záujem blízkych, ktorí svojimi slovami zraňujú, aj keď si myslia, že pomáhajú. Téma kontroly a nepríjemných zásahov do života rozbíja svet Sáry a Martina, ktorí prinášajú do ticha samoty a predsudkov hudbu. Tá sprevádza ich milostný príbeh. Platí to doslovne: hudobná zložka totiž vo filme väčšinou absentuje.

Filmoví hrdinovia nie sú možno takí, na akých sú diváci a diváčky bežne zvyknutí.

No hoci je film atypický, jeho realistickosť spočíva práve v tomto atribúte. V bežnom živote nie je každý akčným hrdinom, ktorý za sprievodu orchestrálnej hudby bojuje za lásku a spravodlivosť. Niekedy sú totiž najviac výpovedné ticho a intimita, ktorú ľudia medzi sebou cítia a chcú žiť svoj život. Najväčšie boje sa totiž odohrávajú v našom vnútri.